Preskočiť na obsah

Spomienky na Východnú

Na Folklórny festival Východná spomína
Pavol Bútor – odborný pracovník pre folklórne skupiny a súbory Národného osvetového centra

Osviežovacia prilba
Tých spomienok je viac, aj humorných, aj lepších aj ťažších. Aj takých, ktoré sa ani nedajú povedať. Spomínam si napríklad,  že keď  sa ľudová hudba Folklórneho súboru Šarišan  vrátila z Ameriky, hudobnému skladateľovi Sveťovi Stračinovi  vtedy priniesli takú pracovnú prilbu. Takú, aké dnes na stavbách povinne nosia všetci. Namontovali mu však na ňu držiaky a hadičky. V jednej hadičke mal kofolu, vodu, a v druhej  - borovičku a vodku. Tak nemusel dvíhať poháriky, len nám podával hadičky.

„Buzitaštička“
Ďalšia taká humorná bola, keď bolo v móde nosiť takzvané „buzitaštičky.“ A Sveťo, chudák, vtedy bola prvá päťtisíckorunáčka, a zapotrošil ju. Mal  v taštičke všeličo.  I popolník... Bol nešťastný, lebo bol človek, ktorý rád míňal peniaze. Viete si predstaviť, ako ho tých päťtisíc korún mrzelo. Vedel byť zlý, keď ho dačo škrelo. Kvôli päťtisícke sme mu nakoniec všetko vysypali, a našli sme ju. Ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že sprievod, keďže bol ešte starý amfiteáter, chodil ešte  cez dedinu. Aj rôznymi inými cestami. Jeden rok sme tak urobili, že keď sa  Sveťovi nechcelo ísť na  prehliadkovú rampu, išiel hore, na miesto, kde je ihrisko. Tam  sedel. Dali sme mu stoličku, a celý sprievod išiel stade a tlieskal.

Zhorená koliba
Východná, to je fenomén. Miesto, kde sa stretávajú priatelia, kamaráti, kde sme sa roky stretávali. Boli sme mladí. Nechýbala nám ani voda, ani sprcha. Ako sa hovorí, bol potok, umyli sme sa... Veľmi dobrú spomienku mám aj na rok, keď  po prvýkrát zhorela zelená koliba tam dolu, kde je dnes je súkromná koliba vo Východnej. Bolo to asi roku 1971 alebo 1973, keď Vilo Gruska postavil tú podkovu - hľadisko v starom amfiteátri. Baločania hrali, a do rána sme tancovali. S Cigánkami. Je k tomu dokumentácia. No na druhý rok bola strašná zima, koliba bola zhorená, tak sme nachystali dreva... Dolu, kde je dnes parkovisko, bola veľká vatra. Boli tam  s nami Milan  Križo, Dušan Šut, Vojto Litva, muzikanti, tak sme sa zohrievali a okolo ležalo veľa našich čiernych bratov. A potom nadránom, keď už svitalo, tak príde jedna Cigánka. „Pán Bútor, a vy ma nepoznáte? Veď sme spolu  pred rokom tancovali.“ Dnes sú to úsmevné, humorné spomienky.

Východná je našou srdcovou záležitosťou. Ale treba ju odovzdať aj mladším. My sme už svoje odrobili.

Rozhovor pripravil
Mgr. Milan Soukup,
tlačový tajomník FFV 2009