Preskočiť na obsah

Päť najkrajších rokov v živote, zjazd fanatikov, prehliadka, ktorá mala mať viac tvárí

/uploads/3f/c6/3fc66dc8a9b3a8237300f5077aa65f4f/Emil-Bartko.jpg
Na Folklórny festival Východná spomína aktívny tvorca FFV 2009
Emil Bartko – choreograf i pedagóg


Prečo mám záujem o folklór, keď som v ňom nevyrástol?
Vďaka tomu, že som sa k nemu dostal úplne náhodou, som našiel v ňom veľa krásneho až tak, že som zmenil svoju pôvodnú profesiu. Z budúceho inžiniera pre cesty a mosty sa zo mňa stal tanečný teoretik a že som sa zamiloval do tanca celého. Ale začalo to niekde pri folklóre niekedy v 50. rokoch u tyče, keď sme spájali socialistický realizmus s klasickou kultúrou. Tepláky sme mali, valašky v ruke, a tancovali sme pri tyčiach. Takže málokto vie, ako to bolo.

Tanečníci v balete i vo folklóre
Tu sa narodil na Dostojevského rade Tomáš Šrámek a kariéru začal v SĽUK-u, vo folklóre. A 40 rokov je sólistom Kanadského národného baletu. Nie Montrealského oblastného, ale národného...Tento rok má 65 rokov. Ešte stále má zmluvu ako prvý charakterový tanečník. Päťdesiat rokov odvtedy, čo začal tancovať v SĽUK-u ako talentovaný chlapec. Rodičia museli podpísať reverz, pretože ešte nemal 15 rokov. Bravúrny tanečník. To je najlepší tanečník, ktorý je v zahraničí zo Slovenska. Paradoxne, že vyšiel z folklóru. Druhý sa volá Janko Šprlák Puk (zasa cez SĽUK). Žiaľ, zabil sa pri Dijone. Ďalší sa volá Andrej Halas. Žije v Košiciach, začal v maďarskom súbore, prišiel do SĽUK-u a skončil v národnom divadle v Košiciach. Jeden tanečník za druhým boli tanečníci náturisti od Boha.

Je ďalej od folklóru k baletu, alebo od baletu k folklóru?
Od baletu k folklóru. Od folklóru k baletu je strašne blízko, pokiaľ človek nie je zaťažený príliš. Veľmi blízko. Lebo tam niekde začínali inšpirácie baletu. Už tak srdiečko je o niečom inom. Tí chlapci neboli už deti, keď išli k tancu. Štrnásť-, pätnásťroční , relatívni dospeláci. Vedeli kam, a mali od Boha základné veci. Mali prirodzené telesné dispozície, skok, rotáciu, fyzicky to boli burani, správni chlapi, že to bolo aj na scéne vidieť. Nie, že by to  boli medveďobijci alebo Muromci, ale krásne tanečné figúry to boli. Fifi Halas. Dodnes nikto neurobí lantrša tak, ako on. Ja mám aj kapitolu v SĽUK-u, Tanečníci Sľuku v divadlách. Lebo Lúčnica to nemá. Lúčnica bola zložená z budúcich technikov, lekárov, intelektuálna špička Slovenska. Preto má tá Lúčnica svojím spôsobom zázemie, lebo to sú spomienky na päť najkrajších rokov v živote – vysokoškolské štúdium na prvé lásky, prvé problémy. Ja ešte v tomto výročnom programe  som mohol ísť polovičku programov odtancovať, s Božou pomocou, lebo proste, to je komplex Labutieho jazera. Čo je dobré, aj za sto rokov bude dobré. Nie teraz to, čo sú také trendy – vymazať, vyzmizíkovať v SĽUK-u, vyzmizíkovať všetko. Slovenská kultúra sa nezačala 17. novembra 1989. Tá začala veľmi, veľmi dávno, a vtedy nebol komunizmus. Kedy v tom 1920-tom, aký komunizmus tu bol?!

Festival Východná má ambíciu tohto roku osloviť najmä ľudí, ktorí s folklórom doteraz nič nemali, čo vy na to?
Ja by som bol za to, aby Východná nebola len pre folkloristov. Aby oslovila všetkých ľudí, ktorí sa  zaujímajú o folklór, že by to nemala byť len nejaká osobná záležitosť. Že by mal osloviť všetkých ľudí, ktorí sa zaujímajú o kultúru ako takú. Či už to v rámci turistiky, vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu, či k histórii. A keď si pamätám, koncom 60. rokov, keď som tu začal pracovať ako študent, vtedy sme začali diskutovať, že Východná by nemala byť len miestny festival alebo slovenský, že by mal vyrásť. V tom čase sa začalo diskutovať o nejakej svetovej organizácii folklórnych festivalov. A my sme boli tí, čo  sme vedeli. Československo bolo v tom čase to, čo ukazovalo, že ako by sa to dalo... Je paradoxné, že dnes, v roku 2009 meditujeme o tom, vlastne, akú funkciu by mal mať festival. My sme zabudli, že sme ho začali budovať ako prehliadku, ktorá by mala mať viac tvárí. Ona mala byť vrcholným miestom, kde by sa mohli prezentovať pre bežného diváka, nie pre poroty, fajnšmekrov, všetky súťaže, ktoré boli v tom čase na Slovensku.
Mali sa prezentovať ako vrchol toho všetkého - profesionáli pravidelne. Preto sme začali budovať, že vo štvrtok aby pre folkloristov prišiel nejaký iný žáner, ktorý sa s tým folklórom zaoberá. Trebárs Maľované na skle. Alebo v balete, alebo v činohernej, alebo v muzikálovej oblasti. Čiže my sme to chceli akože narásť.
Samozrejme, Východná mala byť svojím spôsobom aj komunikáciou so zahraničím. Aby sme sem mohli pozvať na konfrontáciu aj na výmenu zahraničné súbory. Čiže ono to vôbec nebolo koncipované ako len nejaký zjazd fanatikov, že to mala byť jedna súčasť kultúry, ako je divadlo, kino, a tak ďalej. A v prvom rade mala byť pre ľudí, ktorí to berú, by som povedal, ako pasiu.

 
Rozhovor pripravil
Mgr. Milan Soukup,
tlačový tajomník FFV 2009