Preskočiť na obsah

Z histórie festivalu vo Východnej

ornament - ilustračný obrázok predeľujúci text

(Vybrané z príspevku známeho slovenského národopisca a folkloristu PhDr. Klimenta Ondrejku, CSc., publikovaného v NO č. 5/2009 pod názvom Vznik a prvých 10 rokov folklórneho festivalu v obci Východná)


Treba objaviť všetky spojivá medzi životom a umením, a nepodceňovať vplyv kultúry, umenia či umeleckých disciplín a vzdelanosti na formovanie charakteru, morálneho profilu, povahy a myslenia tvorcu hodnôt – človeka. V tomto úsilí o formovanie rozvinutého a citovo bohatého človeka zastáva svoje dôležité miesto i ľudová umelecká tvorivosť a v nej i hnutie tanečných súborov. Tisícky ľudí, na ktorých môžeme prostredníctvom ľudového a amatérskeho tanca pôsobiť, nám nemôžu byť ľahostajné. Musíme sa usilovať podchytiť všetky možnosti styku s občanmi a využiť ich na obohatenie myšlienok a citového sveta. Jednou z núkajúcich sa možností sú i slávnosti piesní a tancov, je ňou i Východná.


Vznik slávností vo Východnej a ich prvé ročníky

Po návrate domov (zo Strážnice) dobrá myšlienka nezapadla do zabudnutia. Naopak, občania na čele so súboristami ako niekdajší predseda MNV Martin Debnár, Ján Petrenka st., Michal Lehotský, Adam Gajdoš, Juraj Halahija, Adam Vechter, Ján Jurčo, Zuzka Gábriková-Bartáková a iní prikročili k svojpomocnej práci: zbudovali provizórne pódium, upravením terénu niekdajšej bane na štrk a hlinu vytvorili nenáročné prostredie okolo pódia, pozvali kolektívy z neďalekého okolia a roku 1953 sa už prvý raz uskutočnili východnianske slávnosti ľudového spevu a tanca.
Myšlienka zaujala ďalších ľudí z Východnej a Liptovského Hrádku, mala čoraz viac žičlivcov, takže v roku 1954 pridelila Východnej Rada KNV v Žiline zariadenia vojenskej jazdiarne zo Žiliny, kde sa uskutočnilo hudobné leto. Z privezeného materiálu bolo možné postaviť pódium s rozmermi 17 x 11 m, osadiť drevené sedadlá. Ďalšia brigádnická úprava terénu a vybudovanie šiestich prevádzkových miestností tiež pomohli k tomu, že skromné prostredie už bolo možné nazvať jednoznačne amfiteátrom.
 
ornament - ilustračný obrázok predeľujúci text


1954

Program sa začal už v sobotu 6. augusta večerom poézie, ktorý naplnili členovia Slovenského národného divadla (M. Huba, E. Kristínová, O. Sýkorová) pôsobivým prednesom slovenských a ruských klasikov. V nedeľu dopoludnia vystúpil Mikuláš Huba s recitovaním Smrti Jánošíkovej, OSŠ Štrba so strhujúcim tancom na zbojnícke motívy, OSŠ Liptovská Teplá s liptovskými detskými hrami, JSČ Malčice s tancami pri pasení husí, Hybenová a Kováčová s dievčenskými važeckými piesňami a OSŠ zo Slatinských Lazov s tanečno-hravým obrázkom Hŕba detí na pažiti. Program uzatvárala dychovka z Devínskej Novej Vsi. Poobede o 15. hodine otvárali estrádu domáci zbojníckym tancom, OB Kežmarok predviedol Ždiarsku svadbu, OB Važec výstup s názvom Veselo je pod Kriváňom, Kamenica nad Cirochou prišla so zemplínskymi dožinkami, Milan Chvastek so svojím terchovským spevom a hrou na harmonike, Trenčan s choreografiami Súčasná svadba, Myjavský čardáš, Moc zajacov psia smrť a laureát štátnej ceny Lúčnica so svojimi Piesňami z Terchovej, trávnicami, tancom Ktorá z troch na tekovské motívy, detvianskou veselicou, poddukelskou Čerjanou, Zbojníckym tancom a Radvanským jarmokom. Slávnostný poobedňajší program ukončil spoločný nástup účinkujúcich. Úspešnosť programov zaväzovala k hľadaniu nových spôsobov ich spestrenia a skvalitnenia. Jedným z nich bol i nápad pokúsiť sa o spoločné vystúpenie súborov Žilinského kraja.

ornament - ilustračný obrázok predeľujúci text

1957

Jubilejné piate oslavy boli chápané ako jeden z príspevkov k oslavám 40. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Zaznamenali rekordnú návštevnosť asi 50 000 divákov. Predseda prípravného výboru však reálne hovorí iba o 25 000 hosťoch. Program vytvorilo okolo 60 súborov s 1 500 členmi. Ako novinka zaznela zvučka Východnej od Milana Nováka, pribudli súťaže o najlepšieho tanečníka a tanečný pár, o najlepšiu hudbu a najlepšieho primáša, škola ľudového tanca, ako i večerná scéna a osobitná estráda detských súborov. Deti svojimi výstupmi opäť milo prekvapili. Zásobárňou nápadov, talentov a neošúchaných materiálov sa ukázalo východné Slovensko.
 
ornament - ilustračný obrázok predeľujúci text

1958

Tento rok bol jednoznačne uznaný za najúspešnejší, čo sa týka programovej, organizačnej stránky i návštevnosti: veď len platiacich návštevníkov bolo podľa strohého udania predsedu prípravného výboru Ľudovíta Gloneka okolo 30 000. Podľa správ tlače dosahoval počet návštevníkov vyše 40 000 až do 50 000. V programoch účinkovalo do 1 600 amatérov – tanečníkov, hudobníkov a spevákov.


Programová skladba slávností

Z dokumentačného materiálu zozbieraného prípravným výborom slávností a uchovávaného zväčša v hrádockom múzeu i zo zaužívanej praxe vyplýva, že prípravu celého podujatia má už tradične na starosti prípravný výbor na čele s predsedom Ľudovítom Glonekom a tajomníkom Ottom Milanom. On koordinuje prácu jednotlivých komisií, z ktorých najdôležitejšia je programová. Samotný program vytvárajú amatérske kolektívy a jednotlivci. Niekedy je doplnený aj vystúpením profesionálneho či poloprofesionálneho súboru, prípadne aj masovým vystúpením viacerých súborov v jednej choreografii. Skladá sa obyčajne z vystúpení veľmi tesne spätých s pôvodnými tanečno-speváckymi prejavmi dediny, z nočnej scény, veselíc, vystúpenia detí a z produkcií vyspelých tanečných kolektívov, rôznou mierou čerpajúcich z ľudovej klasiky a rozličnou mierou ju javiskovo využívajúcich. Oficiálne otvorenie pozostáva zo zahranej zvučky, privítania prítomných slávnostným prejavom nejakého dôležitého kultúrno-politického činiteľa. Na záver obyčajne ďakuje účinkujúcim a hosťom v mene prípravného výboru konferencier.
K celkovej stavbe programov možno stručne povedať toľko, že po počiatočnom členení len z hľadiska gradácie sa prešlo k radeniu výstupov podľa nejakej ústrednej myšlienky, témy, ktorá však, najmä po nedejových tancoch, musí byť zdôvodňovaná konferencierskym textom. Výstupy samotné mali viac-menej ráz nešpecifikovaný pre Východnú. Z jedno- až trojdňového rozsahu sa ustálila prax usporiadať verejné podujatie v sobotu popoludní a večer, prípadne v noci, v nedeľu doobeda a poobede.
Postrachom slávností je dážď, ktorý však nikdy v dejinách tohto hlavne tanečného podujatia nemal dlhé trvanie, vynímajúc, samozrejme, rok 1961. Dosť problémov narobí i ubytovanie ako účinkujúcich, tak aj hostí, ktorí sa preto v masovom meradle schádzajú až od piatku rána, i keď programy už tradične bežia od soboty popoludnia. Vinou raz chladu, raz organizačnej nedôslednosti alebo iných okolností ľudové veselice ešte nikdy nesplnili očakávanie zábavychtivých návštevníkov. Spontánna je výzdoba samotnej dediny. Okrem oficiálnej výzdoby cesty a verejných budov sa celá dedina hrdí upravenými cestičkami, priedomiami, zeleňou a výšivkami vyzdobenými staršími drevenicami i novšími múranicami, hojným obliekaním do tradičného domáceho oblečenia, čo vytvára programom vhodnú náladu a prostredie.
Jednotlivé ročníky slávností majú svoje tematicky ústredné heslo vyjadrujúce ducha a zameranie celého podujatia. V roku 1956 to bolo napríklad Radostne pracovať, radostne žiť, roku 1957 V mieri žiť, v mieri budovať, v mieri krásu vytvárať.
Pri zhruba päťkorunovom vstupnom (pre vojakov a deti ešte nižšom) na každý z programov a pri zabezpečovaní 25-% zľavy na železnici návštevnosť mala až do roku 1958 vzrastajúcu tendenciu. Potom rôznymi neprospešnými zmenami, úvahami, kde a či sa vôbec slávnosti majú konať, návštevnosť poklesla, ale znova stúpa, takže v jubilejnom ročníku 1963 sa právom očakávajú záujemcovia v počte z rokov najväčšej slávy.


Piesne

Už zeleň zdobí staré brehy
  a voľný rozšumel sa háj,

ručajmi stiekli brudne snehy,
po lúkach úsmev jara nehy -
    ó, srdce moje, zaplesaj!

Preddomím poskakujú deti,
  lúč slnka každý obličaj,
jak zrkadlo vdol blankyt svieti,
ký tieň ním? škovrán s piesňou letí -
ó. srdce moje, zaspievaj!
            Pavol Országh Hviezdoslav

ornament - ilustračný obrázok predeľujúci textPamätajú nejednu Východnú

Choreografi, režiséri, tanečníci, hudobníci, speváci, osvetári, rezbári, remeselníci, ubytovatelia, stravovatelia, ľudia zo „zázemia“ festivalu, Východnianci, i priatelia folklóru odinakiaľ, zvukári, technici, inšpicienti, kameramani, fotografi, zvukári, vodiči, novinári... Výpočet profesií, ktoré rok čo rok robia z Východnej Východnú vždy inú, by mohol byť veľmi široký. A pohľady na festival zo zorného uhla každého z nich by boli iné. Prijmite od nás do vienka Folklórneho festivalu Východná 2009 aspoň niekoľko obzretí za tým, čo z festivalu robí zážitok, na ktorý sa nezabúda.

So svojimi spomienkami na Východnú sa s nami podelili:


Ladislav Bačinský – choreograf, folklorista, Košice

Emil Bartko – choreograf i pedagóg

Zuzana Bartková – 77-ročná tanečníčka, pamätníčka prvého prípravného výboru z Východnej z roku 1953

Pavol Bútor – odborný pracovník pre folklórne skupiny a súbory Národného osvetového centra

Adriana Domanská – redaktorka a moderátorka

Manželia Anna Jurčová (86-ročná) a Ján Jurčo (89-ročný) – folkloristi z Východnej

Andrej Kalinka – hudobný skladateľ a autor programu Korene a iné tvary

Mišo Kokavec – bývalý predseda Miestneho národného výboru vo Východnej

Igor Kovačovič – odborný pracovník v oblasti folklóru, režisér a choreograf

Pavel Krupa – starosta Východnej

Martin Mešša – etnológ, riaditeľ Múzea ľudovej umeleckej výroby
Vladimír Morávek – kameraman a rezbár

Vladimír Majerčík – dlhoročný folklorista z Východnej

Mgr. Gabriela Zajacová - dlhoročná  spolupracovníčka organizátorov festivalových ročníkov vo Východnej pre oblasť protokolu a zahraničných stykov (od roku 1973)

Niekoľko obzretí za tým, čo z Východnej robí zážitok, na ktorý sa nezabúda spracoval

Mgr. Milan Soukup,
tlačový tajomník FFV 2009

 

So svojimi spomienkami na Východnú pred piatimi rokmi - pri jubilujúcej 50 ročnej Východnej sa s nami podelili:

  Štefan Nosáľ, choreograf Lúčnice 

Cyril Zálešák, odborný pracovník v oblasti kultury a choreogarf

Jozef Majerčík, odborný pracovník v oblasti folklóru

Juraj Kubánka, choreograf a režisér

Milan Leščák, etnológ

Kliment Ondrejka, národopisec a folklorista

Alexander Móži, etnomuzikológ

Ondrej Demo, etnomuzikológ a folklorista

Oskar Elschek, etnomuzikológ

Martin Mešša, etnológ

Stanislav Dúžek, etnochoreológ

Peter Homolka, folklorista

Elena Medvecká, odborná pracovníčka v oblasti folklóru

Zdeněk Pšenica, predseda Folklórneho združenia ČR

Vladimír Majerčík, dlhoročný pracovník v oblasti folklóru

Vojtech Littva, choreograf a vedúci folklórneho súboru Liptov z Ružomberka

Igor Kovačovič, odborný pracovník v oblasti folklóru, choreograf, režisér

Štefan Mráz, prezident Folklórneho festivalu Východná 2004

Štefan Zima, riaditeľ odboru osvetovej činnosti MK SR (v rokoch 2003-2005)

Milan Rusko, publicista

Robert Faltus, folklorista

Ján Blaho, choreograf a folklorista

Pavel Bútor, predseda programovej rady Folklórneho festivalu Východná 2004

Jozef Burič, riaditeľ Folklórneho festivalu Východná 2004

Výpovede, rozhovory a spomienky k 50-ročnej Východnej spracovala  máji-júli 2004

Mgr. Jana Liptáková 

 ornament - ilustračný obrázok predeľujúci text