Obec pod Kriváňom a región Liptova
v ústrety 55. Folklórnemu festivalu Východná
(text a foto MILAN SOUKUP)
Do
festivalu ostávajú necelé dva mesiace. Súkolie organizátorov, tvorcov,
tímy zabezpečujúce zázemie, postupové súťaže, z ktorých vzídu ďalší
účinkujúci na Folklórny festival Východná 2009, to všetko je v pohybe k
spoločnému cieľu. Chcú pripraviť na 2. až 5. júla v amfiteátri pod
Kriváňom skutočný „zážitok s tradíciami Slovenska.“
Ako vraví
projektová manažérka FFV a námestníčka generálneho riaditeľa Národného
osvetového centra Jana Liptáková, „55. ročník Folklórneho festivalu vo
Východnej so svojím programom je pre všetkých ľudí, ktorí vedia počúvať
srdcom.“
Nuž sme začiatkom mája nazreli jednak do Východnej, ale i
do Liptovského kultúrneho strediska v Litovskom Mikuláši medzi ľudí,
ktorí sa na príprave festivalu podieľajú a budú aj sami aktérmi diania
nielen v amfiteátri.

V amfiteátri zvýšia pódium
V
amfiteátri vo Východnej, ktorá si tohto roku pripomenie tiež 740.
výročie prvej písomnej zmienky o obci, zrekonštruujú pódium.
Podľa Martina Nahálku, vedúceho stavebného úradu vo Východnej, „pódium
chceme urobiť nanovo. Zdvihnúť ho približne o 80 centimetrov tak, aby
vyhovovalo po statickej stránke. Aby diváci, ktorí sú v podkove
hľadiska, mali lepší výhľad a pódium nebolo pre nich utopené. Aby aj
účinkujúci boli spokojní s kvalitou podlahy.“
Dokedy chcú úpravu zrealizovať?
Termín
vzíde z rokovania s Inžinierskymi stavbami Košice. Do festivalu to
rozhodne chcú stihnúť. Už do polovice júna, aby v amfiteátri s
rekonštruovaným pódiom (investícia za približne 13 300 eur) mohli
uskutočniť Ovenálie 2009 – ovčiarske slávnosti. Starosta Východnej
Pavel Krupa vyjadril nielen za domácich odhodlanie: „Urobíme, každý z
nás, všetko možné pre to, aby Východná bola najvrcholnejšou ukážkou
folklóru, aby to bol najvýznamnejší folklórny festival.“


Východnianske dvory otvoriť nielen na jeden deň
Snahou
obce je zainteresovať Východňancov, aby folklór, remeselné či
gastronomické a iné tradície návštevníkom festivalu prezentovali aj vo
svojich dvoroch. Nielen v areáli amfiteátra, Východnianskej izbe, alebo
v kováčkej vyhni v obci.
67-ročný Pavel Šimunka, rezbár, píšťalkár
i hudobník svoj dvor vo Východnej otvorí počas festivalu aj pre iných.
Vyrába črpáky, píšťalky koncovky, zdobené drevené piesty na pranie a
ďalšie aj poľnohospodárske náčinie (kosiská a podobne). Rezbárstvo
patrí medzi jeho záľuby od mala. Od 15-tich rokov pomáhal na salaši
dojiť ovečky. Čo by si želal do tohtoročného festivalu? „Veľa
zdravia pre všetkých návštevníkov a pre celú republiku. Aby bolo dobré
počasie, aby prišli dobré programy, aby bolo veselo, aby ľudia nepili a
nekradli.“ Reagoval s úsmevom Pavel Šimunka.
Pamätníci začiatkov festivalu
77-ročná pani Zuzana Bartková, bola členkou prvého prípravného výboru vo Východnej v roku 1953: „Ja
som pochádzala z takej rodiny, kde oco, mama boli ochotníci, stále
hrávali divadlo, i moja sestra. A ja som mala v láske folklór. V roku
1952 alebo 1953 sme šli vystupovať do Strážnice, a tak sme si cestou
domov naspäť povedali: Prečo by sme to aj u nás nemohli založiť? A tak
sa to pomaličky zakladalo. Najskôr to bolo obyčajné pieskovisko. Mladí
ľudia sme vozili hlinu. Na spôsob Strážnice sme urobili vtedy ešte prvý
elipsovitý amfiteáter. Boli sme radi, že sme mladí, tancovali sme...“ Teraz sa už pripravuje a teší na 55. ročník. Ako tanečníčka a speváčka účinkovala takmer na každom z doterajších festivalov.


Aj manželia Jurčovci - Ján (89-ročný) a Anna (86-ročná) si radi spomínajú na spoločné chvíle s folklórom, ktoré patria k ich životu rovnako ako ich vzájomná láska a tolerancia.
„Boli
sme taká partia rovesníkov. Rozmýšľali sme, aký program urobiť. Urobili
sme salaš. Chlapci nás čakali pri ohni, my ženy sme prišli k nim s
batôžkami, so stravou spievajúc. Bola tam harmonika, spievalo sa,
tancovalo... Tak šiel pomaličky ten program, ktorý sa postupne tvoril
čoraz dlhši.“ Zaspomínala si pani Anna Jurčová.
Liptáci v programe Žilinského samosprávneho kraja
Riaditeľka
Liptovského kultúrneho strediska v Liptovskom Mikuláši Miroslava
Palanová má v štábe ľudí pripravujúcich FFV nielen povinnosti okolo
ubytovania a iných prozaických záležitostí. Za dve desiatky rokov už
Východnú prežívala aj ako vedúca súboru či choreografka. Je
zainteresovaná aj do prípravy regionálneho programu Žilinského
samosprávneho kraja vo Východnej.
„Mal by to byť scénický program
nazvaný Keď sa my zídeme. Predstavia sa región Liptova, Turca, Kysúc,
Oravy a Horného Povážka. Tie najlepšie folklórne kolektívy, ktoré v
našom kraji máme. Chceli by sme prezentovať ich činnosť a ako najlepšie
vieme predstaviť náš kraj.“
Na koho sa môžeme tešiť?
„Oslovili
sme aj naše domáce liptovské kolektívy. Domácu Folklórnu skupinu Kriváň
z Východnej, Folklórny súbor Váh, ktorého som vedúcou aj choreografkou.
Tiež sa budeme prezentovať, nakoľko tohto roku máme 30. výročie vzniku.
Zo susedných regiónov prijali naše pozvanie Skorušina z Liesku, čomu
sme radi. Oslovení boli bratia Muchovci z Terchovej. Dúfam, že to všetko bude lákadlom a ťahákom. Oslovili sme folklórny súbor Rozsutec
zo Žiliny. Snažíme sa program riešiť v rámci nejakých potuliek, aby
divák dostal prehľad o našom regióne. Verím, že sa nám to so všetkými
účinkujúcimi podarí. To je naša veľká výzva k tomuto 55. ročníku
Folklórneho festivalu Východná.“
Milan Soukup
tlačový tajomník FFV