Preskočiť na obsah

Bodka za Východnou 2010

Bodka za Východnou 2010
Bodka za Východnou 2010
Bodka za Východnou 2010
Autor fotografii: © Milan Soukup


V stredu 6. októbra 2010 sa v Národnom osvetovom centre (NOC) v Bratislave za účasti kompetentných z riadiaceho výboru, dramaturgickej rady, organizačných zložiek, partnerov, tvorcov programov i novinárov uskutočnilo vyhodnotenie „56. ročníka Folklórneho festivalu Východná (FFV) 2010.“
Stretnutie bolo analýzou, burzou nápadov a námetov, ktorými chcú spoluorganizátori s hlavným garantom festivalu napomôcť k zvyšovaniu úrovne, záujmu účinkujúcich i divákov o túto vrcholnú prehliadku amatérskych i profesionálnych telies a jednotlivcov z oblasti folklóru na Slovensku. Ich ambíciou je naďalej FFV rozvíjať ako podujatie budované na tradíciách, hodnotách a ponúkajúce zážitok plný emócií.
Prítomných privítal generálny riaditeľ NOC PhDr. Ján Tazberík, rokovanie otvorila projektová manažérka FFV 2010 Mgr. Eva Pernecká, s rôznymi uhlami pohľadu hodnotiacu mozaiku o festivale poskladali spoločne dramaturgička, programová riaditeľka festivalu a námestníčka g. r. NOC Mgr. Jana Liptáková, za hodnotiteľov a tvorcov festivalu Mgr. Emil Bartko, PhD., tajomník FFV a predseda Folklórnej únie na Slovensku Mgr. art. Štefan Zima, za organizačné zložky PhDr. Pavel Ňuňuk, za hlavných mediálnych partnerov zo Slovenskej televízie riaditeľ štúdia STV Košice Štefna Fejko a režisér Peter Hudák. Za tvorcov v diskusii námetmi a postrehmi prispeli aj mnohí ďalší - Ing. Alojz Špaček (spolutvorca programu Seniorov), Štefan Kocák (Šaffova ostroha), Mgr. Gabriela Zajacová a Ján Bazovský (za účasť zahraničných súborov), za spoluorganizátorov z Východnej a Liptova sa ku kladom a záporom tohto ročníka festivalu vyjadrili tiež starosta obce Východná Mgr. Pavel Krupa (za obec sa na vyhodnotení zúčastnil i Martin Nahálka), prítomná bola riaditeľka Liptovského kultúrneho strediska v Liptovskom Mikuláši Mgr. Miroslava Palanová, za Slovenskú filharmóniu Jozef Tkáčik, tvorca programu  Hudba spod Tatier PaedDr. Angela Vargicová, za občianske združenie Slávik Slovenska PhDr. Peter Štilicha, za Národnú osvetu šéfredaktor Štefan Cifra a iní.

Viesť k emóciám, nabiť energiou
Treba vysoko hodnotiť programové inšpirácie festivalu v posledných troch ročníkoch, ktoré ako trilógiu postavila a rozvíjala dramaturgicky námestníčka g.r. NOC Mgr. Jana Liptáková. Festival sa od témy srdca človeka, cez svadbu, svadobné zvyky a lásku až k narodeniu dieťaťa vyvíjal v trojročnej postupnosti tak, aby mohol vo folklóre priniesť do amfiteátra vo Východnej to najlepšie, čo na Slovensku máme. Popri tom prišlo aj na programy osobností a jubilantov. Snahou dramaturgie na festivale bolo počas celých troch rokov povýšiť sprievodné - hovorené slovo na úroveň ostatných zložiek (hudby, spevu a tanca).
Našou snahou bolo nabúrať zabehnutý stereotyp festivalu, čo dokumentovalo napríklad vystúpenie Slovenskej filharmónie a v ňom uplatnenie princípu výchovy umením, „chceli sme viesť diváka k emóciám, nabíjať ho energiou a veríme, že sa tak stalo." Rezonovalo v hodnotení dramaturgičky J. Liptákovej. Na druhej strane však otvorene pomenovala i kritické okamihy tohtoročného festivalu, keď nedodržaním časového limitu a nedisciplinovanosťou niektorých tvorcov došlo aj k vynechaniu programu Kolíska a kríž (PUĽS Prešov) - podobenstvo o narodení dieťaťa - čím sa úplne narušila celá koncepcia festivalu a v detskom programe, kde vďaka režisérke L. Adzimovej a jej pohotovosti, nevypadli niektoré detské súbory z vystúpenia, len preto, že jeden súbor nerešpektoval určený časový limit, ktorý mal na svoje vystúpenie.
Hodnotitelia ocenili „úžasnú spoluprácu STV s nami“ (Jana Liptáková) i všetky záznamy a prenosy profesionálne a umelecky na úrovni, čo napríklad podčiarkla divácka odozva. Festivalový program „Deti ako živé kvety Zeme“ sa ocitol pri prieskume sledovanosti  STV z päťdesiatich sledovaných na výbornom 19. mieste. Kladne bola hodnotená i prezentácia FFV 2010 v médiách a na webovej stránke garanta festivalu Národného osvetového centra. 
              
Plusy i mínusy
Široké spektrum názorov na festival sa objavilo aj v ohlasoch napríklad na portáli Rádia Janko Hraško. Z monitoringu festivalu dramaturgička J. Liptáková odcitovala tiež pochvaly i pripomienky divákov. Podľa Dr. Telgárskeho bol festival „obrazom, zrkadlom pekných tradícií“, ale na druhej strane mu chýbalo najmä pri programe k 70. výročiu narodenia hudobného skladateľa Svetozára Stračinu lepšie využitie obrazovej zložky premietanej na scénu (uvítal by napríklad ukážky zo Stračinom zhudobnených  filmov Nevesta hôľ, či Pacho hybský zbojník...) V inom liste divák Mojmír Kvetoň z Prešova  neprijal neformálne moderovanie v jednom z programov festivalu.
K pozitívam festivalu patrí aj výskum uskutočnený na  festivale (Prečo ste prišli do Východnej?) a výrazný kvalitatívny nárast i dramaturgický v prípade detských programov predovšetkým zásluhou PhDr. Lenky Adzimovej. Zaznelo na stretnutí 6. októbra.

48-krát na Východnej
Mgr. Emil Bartko, PhD., autor nielen otváracieho programu, v role hodnotiteľa triezvo posudzoval pozitíva, ale poukázal aj na negatíva. Podčiarkol, že festival zavŕšil trojročný programový cyklus, ktorý „stabilizoval festival v novom objekte amfiteátra po prechodnom ročníku v roku 2007.“ Medzi negatíva zaradil zlé technické riešenie scény aj hľadiska amfiteátra. Pozitívne hodnotil programové aj organizačné zložky, vhodné organizačné zázemie, stabilizovanie tohto celoslovenského podujatia, rozšírenie radu tvorcov, stabilizovanie programových skladieb (profilových aj komponovaných programov). Prínosom podľa E. Bartka bolo, že „Východná sa naviazala na celoslovenské prehliadky,“ citlivo vyznela oblasť folklórnych súborov, úspešne sa vyprofiloval program Seniorov, mimoriadne sa zlepšila kvalita moderátorov jednotlivých programov. Záslužným bolo zaradenie programu Slovenskej filharmónie, kus „obrovskej roboty odviedla STV.“ E. Bartko ocenil aj nové programy Andreja Kalinku, respektíve Jána Berkyho Mrenicu mladšieho. Avšak, viaceré negatíva technického charakteru (nevhodná výška scény), ozvučenia a osvetlenia v amfiteátri sa oprávnene stali terčom kritiky.

Ako ďalej?
Je vhodnejšie, aby bol festival trojdňový alebo štvordňový? Štvrtočný program by mal byť akýmsi „darčekom festivalu“ od tvorcov z iných brandží. Čiže je návrh, aby kontinuita štvrtkových programov bola zachovaná, aby prinášali do festivalu  predstavenia profesionálnych inštitúcií, aj divadelných, inšpirovaných ľudovým umením a tradíciami.
V otázke regionálnych programov treba zvážiť ich podobu. Sú síce proti princípu celoslovenského podujatia, ale v príprave nového ročníka festivalu je „možná diskusia na tému zaradenia vhodných regionálnych programov v celoslovenskom rozsahu.“
Nedodržanie časových limitov tvorcami jednotlivých programových celkov neraz hrozí až stratou kreditu celého festivalu. Upozornil Emil Bartko, pritom jedným z námetov pre budúcnosť festivalu môže byť podľa neho aj úvaha o intenzívnejšom využití malého prehliadkového javiska vo Východnej. „Východná patrí všetkým. Tohtoročná bola pokojná, programy išli, o to je záväznejšie, kam sa s festivalom pohneme ďalej.“ Rezonovalo v hodnotení E. Bartka.

Prieskumami k vyššej spokojnosti divákov
Projektová manažérka Folklórneho festivalu Východná 2010 Mgr. Eva Pernecká na príkladoch návštevnosti Východnej počas festivalu, i štatistickými údajmi z prieskumov (uskutočňovaných od roku 2002), poukázala na viaceré cenné poznatky. Tohtoročný prieskum uskutočnený na vzorke 500 respondentov poukázal, že na FFV 2010 boli účastníci zo 60 okresov Slovenska, a zlepšil sa aj obraz o ubytovaní návštevníkov. Výsledky prieskumu musia byť akýmsi indikátorom, do ktorej oblasti musia v príprave nového ročníka festivalu nasmerovať aj organizátori či tvorcovia programov svoje úsilie a zvýšenú pozoronosť.

Odraz festivalu v médiách
Tajomník FFV Mgr. art.  Štefan Zima aj z pozície predsedu Folklórnej únie na Slovensku (FÚS) vyzdvihol priazeň prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča voči festivalu vo Východnej, ktorú mu prejavuje osobnou účasťou. Podčiarkli ju na festivale udelením čestného členstva vo FÚS hlave štátu, priamo počas programu Seniorov vo Východnej. Na margo ekonomiky a chýbajúcich peňazí konštatoval, že tohto roku sa aj ako dôsledok krízy neuskutočnila napríklad tvorivá dielňa rezbárov „Kresané do dreva“ a nepodarilo sa zorganizovať ani viac rokov uvažované sympózium a seminár folkloristov.
Š. Zima  predniesol na hodnotení aj odkazy mediálnych partnerov zo Slovenského rozhlasu (riaditeľky PhDr. Evy Reiselovej a moderátorov Sama Smetanu a Nory Turancovej). Oceňujú, že Slovenský rozhlas obnovil z Východnej priame prenosy (2008, 2009 a 2010). Pritom z vyše 30 prenosov Slovenského rozhlasu z rôznych festivalov na Slovensku vedenie SRo hodnotí priamy prenos z Východnej ako najlepší.
Predseda FÚS a tajomník FFV Štefan Zima pozitívne hodnotil program „Stretnutia u starostu Východnej“ a poďakoval i Liptovskému kultúrnemu stredisku v Liptovskom Mikuláši aj za umožnenie vystúpenia zahraničných súborov v Ružomberku, poďakoval aj za príspevok k festivalu v naturáliách, o ktorý sa postaralo Poľnohospodárske družstvo  Východná. Vyzdvihol i poctu zosnulým a jubilantom, ktorú sa darí vkomponovať do dramaturgie festivalu. Poďakoval za dôstojnú prezentáciu FFV 2010 na stránkach Národnej osvety a tlmočil spokojnosť účinkujúcich na festivale s vydávaním teplej balenej stravy.
„Kuchári vedia, ktoré jedlo mohlo byť lepšie, je mi cťou, že som mohol byť v tej festivalovej kuchyni,“ zaznelo v hodnotení tajomníka FFV Š. Zimu.

Od malých plusov k budúcim veľkým

Pozitívne sa hodnotila aj spolupráca s generálnym partnerom Slovenskými elektrárňami, členom skupiny ENEL. Projektová manažérka E. Pernecká vyzdvihla dobre fungujúce organizačné zázemie, konštatovala že tvorcovia festivalu „cítili podporu Žilinského samosprávneho kraja, Liptovského kultúrneho strediska“ a poďakovala za spoluprácu obci Východná. Pochvaly za dodané stánky pre Jarmok remesiel sa ušlo aj Technickým službám mesta Litovský Hrádok.
Ing. Alojz Špaček ocenil, že čoraz viac mladých ľudí prichádza do Východnej za ľudovou kultúrou.
Štefan Kocák za autorov programov potvrdil spokojnosť s organizáciou festivalu a odovzdal výboru poďakovanie zo strany zahraničného účastnika Folkórneho súboru Východná z Kanady.
Prieskumy naznačujú, „ako ďalej zachovávať kultúrne dedičstvo.“ Podľa Štefana Zimu, vážne sa treba zaoberať do budúcnosti kvalitou práce zvukárov, a spolu s obcou by sa mohol vyriešiť aj technický problém – prechod poza javisko (utvorením buď koridoru alebo otvoru), ktorý by bol isto pre kvalitu programov a jednoduchší pohyb účinkujúcich na scéne pozitívom.
A čo by festivalu do budúcnosti mohlo ešte pomôcť k vyššej kvalite podľa starostu
Obce Východná Mgr. Pavla Krupu? „Tento festival potrebuje stabilitu, včaššiu propagáciu.“ K jeho prestíži by prispela aj osobná účasť čestných festivalových hostí.
Na hodnotení uplynulého ročníka zaznel aj návrh starostu Východnej Pavla Krupu, aby sa o kvalitnejšie ozvučenie festivalu postarali skúsení zvukári zo Slovenského rozhlasu.

Aký budeš „57. Folklórny festival Východná 2011?“
Úsilím všetkých zainteresovaných bude, aby celoslovenský Folklórny festival vo Východnej  bol skutočne vrcholným podujatím s primeranou zahraničnou účasťou, aby dôstojne prezentoval výsledky umeleckej práce v oblasti ľudového umenia v širokom kontexte. K tomu musia vedno prispieť všetky zložky do príprav festivalu zapojené. Tak, aby scénické i nescénické programy a ponuka aktivít (aj alternatívnych) v amfiteátri pod Kriváňom vo Východnej boli dôstojným naplnením odkazu, ktorý festival rozvíjal doterajšími 56 ročníkmi.
Bez ohľadu na to, kto bude, s podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a ďalších spoluorganizátorov, sponzorov, podporovateľov a partnerov, festival v budúcom roku pripravovať, mal by tak robiť so zachovaním kontinuity v náročných kritériách na kvalitu.

Milan Soukup (foto: Milan Soukup)