Preskočiť na obsah

Záverečné slovo poroty

Žatva je vždy taká, aká je úroda. Vychádzajúc z tohto konštatovania, martinský festival 2006 je dosť verným zrkadlom stavu neprofesionálneho divadelníctva na Slovensku. Môžeme to tvrdiť nielen na základe poznania festivalovej kolekcie inscenácií, ale aj preto, že poznáme krajské i celoslovenské prehliadky, ktoré určili výber na Scénickú žatvu. Pravdaže, to zrkadlo nikdy nebude stopercentné, ale to, čo sa v ňom zrkadlí je prinajmenšom obrazom tendencií a základných hodnôt.

Doba, ktorú žijeme, neoplýva vyznávaním hod­nôt. Svet sa rapídne materializuje, konzum vládne nad všetkým. O to je zaujímavejšie, že ochotnícke divadlo si túto tendenciu všíma a zaujíma k nej stanovisko. Jednak akýmsi návratom k moralizátorstvu, najmä v závereč­nom vyústení inscenácií, a jednak vyjadrením kritického vzťahu. Mohli by sme to nazvať aj úsilím byť aktuálny, nadviazať dialóg so svojim publikom. Pričom sa to deje vlastnou tvorbou a aj novým čítaním klasických textov. Či už hrami, alebo dramatickými adaptáciami prózy. Prí­tomná je aj ambícia reflektovať národnú minulosť, nie však v dejepisno-faktografickom slova zmysle, ale hľada­ním koreňov a vynášaním do svetla reflektorov univer­zálne humánne problémy. Slovom, obsiahnuť človeka v spoločnosti, v súkolí času, v zápase o svoju identitu. Takými inscenáciami bola Zem z Kysáča, Dedičstvo z Rimavskej Píly, Jozef Mak súboru zo Spišskej Novej Vsi, ba aj trochu surrealistická Padesátka trnavského DISK-u. V modernom háve aj Albeeho ZOO divadla Commedia z Popradu. Je prirodzené, že veľké ambície prinášajú aj celý rad tvorivých problémov i nedokonalostí. Nie často sa v minulosti prejavil tak výrazne rozpor medzi nároč­nosťou režijno-dramaturgickej koncepcie a herectva. To sa prihodilo súborom z Rimavskej Píly, z Kysáča a opačná situácia vznikla v inscenáciách, ktoré mali silné herectvo a režijné vedenie síce ambiciózne, ale nie dosť presné a dôkladné. To je príklad Druhej smrti Jany z Arcu Celkom ma­lého divadla z Levíc, poprad­skej inscenácie Albeeho hry, spišskonovoveskej adaptá­cie Hronského románu Jozef Mak. Ak by sme mali lako­nicky pomenovať ústredný problém inscenácií Scénickej žatvy 2006, tak je to vnútorná nerovnováha všetkých zlo­žiek javiskovej syntézy. A ešte pohyb od konkretizácie a vecnosti k formalizácii a sym­bolizácii vyjadrovacích prostriedkov.

Detské divadlo a divadlo hrané pre deti na tohoroč­nom festivale iba potvrdilo už dávnejšie dosiahnuté méty, spôsoby scénovania a metódy prípravy inscenácie. Prenikavý, novátorský výsledok sme nezaznamenali.

Žánrovým, tematickým i druhovým obohatením fes­tivalu boli aj hosťujúce súbory z Českej republiky, Ne­mecka a Maďarska.

Porota však nerada konštatuje, že diskusné fóra, teda miesta, kde bol priestor pre analýzy inscenácií sa dosta­točne nevyužil. Panuje ostych, aj malá účasť. Chýbali na nich napríklad tí, ktorí metodicky orientujú ochotnícke divadlo v krajoch a okresoch i tí, ktorí sa síce so súbo­rom na vrcholný festival nedostali, ale mali by sledovať prácu kolegov pre poučenie už pre blízku budúcnosť. Vieme, že dôvodov je veľa, že podmienky sú nepriazni­vé, ale nevyužiť potenciál Scénickej žatvy je vari naozaj hriech. Teda:

„Umrel kráľ, nech žije kráľ!“

 

Prof. Dr. VLADIMÍR ŠTEFKO, CSc

Predseda odbornej poroty