Záverečná správa o Scénickej žatve 2004
Vážené dámy a páni,
je vždy príjemné a povzbudivé, ak odborná porota môže na konci
festivalu jednoducho konštatovať, že to bol dobrý festival. Že
priniesol bohatú škálu divadelných druhov a žánrov, že bol dobre
zorganizovaný, výber naň bol spravodlivý a čestný, že väčšina
inscenácií prezentovala ozajstnú tvorivosť alebo aspoň cieľavedomé
snaženie o ňu, že bolo dosť hľadačstva a aj radosti z tvorby. Toto
všetko môžem s čistým svedomím konštatovať za porotu tohtoročnej
Scénickej žatvy. Pravdaže aj kvalita scénickej tvorby môže mať rôzne
podoby a rôzne orientácie. Je chvályhodné, že súbory, ktoré vystúpili
na tradičnej a žičlivej martinskej pôde, neodvracajú tvár od človeka,
od jeho života v spoločnosti, že sa usilujú sprostredkovať divákovi
svoj postoj k svetu a jeho problémom. A nezáleží ani tak na tom, či
všetko, či všetky zložky a vrstvy javiskovej syntézy sa absolútne
vydaria. Absolútna kvalita aj v amatérskom divadle je ďaleká méta, ku
ktorej sa snažíme dostať. Aj tento typ ľudskej aktivity je predovšetkým
cesta... Okrem toho ochotnícke divadlo je nielen o témach, ale aj o
vlastnom potešení z tvorby, o napĺňaní vlastnej ochoty zúčastňovať sa
na veľkom mystériu, ktoré sa nazýva divadlo.
Potešiteľná bola na
tohtoročnej Žatve škála a to nielen preto, že súbory sem prišli z
rôznych typov festivalov ale aj v témach, žánroch a prostriedkoch. Ba
mohli by sme hovoriť aj o sympatickej symbióze mladosti tej najmladšej
s mladosťou tých, ktorí sa fyzicky i divadelne narodili už skôr. Berúc
do úvahy aj prehliadky, ktoré Žatve predchádzali, svedčí to o
životaschopnosti slovenského ochotníctva. A to napriek tomu, že dnešné
podmienky pre neprofesionálnu divadelnícku prácu nijako, ale naozaj
nijako, nemôžeme označiť za žičlivé.
Porota s potešením
konštatuje, že vzrástol zástoj tvorivej réžie, ktorá vie riešiť
inscenačné problémy, rezervy vidí v tvorivej dramaturgii a najmä
scénografii, ktoré neraz – aj tu a teraz – iba pasívne sprevádza
príbeh. Len ojedinele sa stáva plnovýznamovou súčasťou inscenačnej
koncepcie a podoby scénického diela. Máme na mysli scénografiu, ktorá
je integrálnou súčasťou procesu premýšľania o myšlienkových i
formotvorných postupoch. Tvrdenie, že tento stav spôsobuje iba finančná
núdza ťažko obstojí, pretože, napr. či najmä, viaceré vystúpenia
detských kolektívov, ktoré sú už tradičnou oporou tvorivosti na Žatve,
dokazujú, že aj za málo peňazí možno stvoriť hodne muziky. A keď sme
pri detských divadelníkoch treba povedať, že sa vari nadobro presadila
taká koncepcia režijného vedenia, ktorá vychádza z detí samotných, z
ich fantázie, z ich optiky. Že časy tvrdého pedagogického diktátu v
oblasti témy i výrazových prostriedkov, sú definitívne za nami.
Viacero
súborov prišlo s vlastnými textami či energickými adaptáciami, klasika
už nie je nedotknuteľná a narába sa s ňou síce s úctou ale nie s
netvorivou pietou. A len absolútna menšina festivalových inscenácií si
kládla za cieľ svojho diváka iba zabávať. To je markantné aj v
porovnaní s minulým rokom. A ak trend inscenovať myšlienku a
uprednostniť ju pred javiskovým čarovaním opierajúcim sa iba o určitý
pocit, bude pokračovať, je to pre celkovú úroveň slovenského
ochotníctva viac ako sľubné. Navyše smerovanie k divadlu obraznému,
metaforickému, k divadlu, v ktorom už slovo nie je jediným médiom
posolstva, sa na našich javiskách udomácnil už pred viacerými rokmi.
Tohtoročná Žatva toto smerovanie potvrdila na vyššej úrovni.
Ak porota môže konštatovať, že pracovala na dobrom, obsažnom festivale, je to príjemné. A práve som to urobil.
Doc. PhDr. Vladimír Štefko, CSc.
predseda poroty