Preskočiť na obsah

Záverečná správa o Scénickej žatve 2004

Vážené dámy a páni,

je vždy príjemné a povzbudivé, ak odborná porota môže na konci festivalu jednoducho konštatovať, že to bol dobrý festival. Že priniesol bohatú škálu divadelných druhov a žánrov, že bol dobre zorganizovaný, výber naň bol spravodlivý a čestný, že väčšina inscenácií prezentovala ozajstnú tvorivosť alebo aspoň cieľavedomé snaženie o ňu, že bolo dosť hľadačstva a aj radosti z tvorby. Toto všetko môžem s čistým svedomím konštatovať za porotu tohtoročnej Scénickej žatvy. Pravdaže aj kvalita scénickej tvorby môže mať rôzne podoby a rôzne orientácie. Je chvályhodné, že súbory, ktoré vystúpili na tradičnej a žičlivej martinskej pôde, neodvracajú tvár od človeka, od jeho života v spoločnosti, že sa usilujú sprostredkovať divákovi svoj postoj k svetu a jeho problémom. A nezáleží ani tak na tom, či všetko, či všetky zložky a vrstvy javiskovej syntézy sa absolútne vydaria. Absolútna kvalita aj v amatérskom divadle je ďaleká méta, ku ktorej sa snažíme dostať. Aj tento typ ľudskej aktivity je predovšetkým cesta... Okrem toho ochotnícke divadlo je nielen o témach, ale aj o vlastnom potešení z tvorby, o napĺňaní vlastnej ochoty zúčastňovať sa na veľkom mystériu, ktoré sa nazýva divadlo.
Potešiteľná bola na tohtoročnej  Žatve škála a to nielen preto, že súbory sem prišli z rôznych typov festivalov ale aj v témach, žánroch a prostriedkoch. Ba mohli by sme hovoriť aj o sympatickej symbióze mladosti tej najmladšej s mladosťou tých, ktorí sa fyzicky i divadelne narodili už skôr. Berúc do úvahy aj prehliadky, ktoré Žatve predchádzali, svedčí to o životaschopnosti slovenského ochotníctva. A to napriek tomu, že dnešné podmienky pre neprofesionálnu divadelnícku prácu nijako, ale naozaj nijako, nemôžeme označiť za žičlivé.
Porota s potešením konštatuje, že vzrástol zástoj tvorivej réžie, ktorá vie riešiť inscenačné problémy, rezervy vidí v tvorivej dramaturgii a najmä scénografii, ktoré neraz – aj tu a teraz – iba pasívne sprevádza príbeh. Len ojedinele sa stáva plnovýznamovou súčasťou inscenačnej koncepcie a podoby scénického diela. Máme na mysli scénografiu, ktorá je integrálnou súčasťou procesu premýšľania o myšlienkových i formotvorných postupoch. Tvrdenie, že tento stav spôsobuje iba finančná núdza ťažko obstojí, pretože, napr. či najmä, viaceré vystúpenia detských kolektívov, ktoré sú už tradičnou oporou tvorivosti na Žatve, dokazujú, že aj za málo peňazí možno stvoriť hodne muziky. A keď sme pri detských divadelníkoch treba povedať, že sa vari nadobro presadila taká koncepcia režijného vedenia, ktorá vychádza z detí samotných, z ich fantázie, z ich optiky. Že časy tvrdého pedagogického diktátu v oblasti témy i výrazových prostriedkov, sú definitívne za nami.
Viacero súborov prišlo s vlastnými textami či energickými adaptáciami, klasika už nie je nedotknuteľná a narába sa s ňou síce s úctou ale nie s netvorivou pietou. A len absolútna menšina festivalových inscenácií si kládla za cieľ svojho diváka iba zabávať. To je markantné aj v porovnaní s minulým rokom. A ak trend inscenovať myšlienku a uprednostniť ju pred javiskovým čarovaním opierajúcim sa iba o určitý pocit, bude pokračovať, je to pre celkovú úroveň slovenského ochotníctva viac ako sľubné. Navyše smerovanie k divadlu obraznému, metaforickému, k divadlu, v ktorom už slovo nie je jediným médiom posolstva, sa na našich javiskách udomácnil už pred viacerými rokmi. Tohtoročná Žatva toto smerovanie potvrdila na vyššej úrovni.
Ak porota môže konštatovať, že pracovala na dobrom, obsažnom festivale, je to príjemné. A práve som to urobil.

Doc. PhDr. Vladimír Štefko, CSc.
predseda poroty