Preskočiť na obsah

Záverečná správa o Scénickej žatve 2003

Vážené dámy, ctení páni!

Tradícia, akú má slovenské ochotníctvo v martinských prehliadkach je úctyhodná. Tradícia môže byť aj užitočnou a vzácnou vecou. Aktívny zmysel a prospešnosť dostáva však len vtedy  ak ju každoročne potvrdzujeme zaujímavými scénickými opusmi, zmysluplnými a zaujatými diskusiami o nich.
Scénická žatva chce byť festivalom prierezovým, na ktorom sa premietnu všetky  či aspoň väčšina  cností a necností nášho amatérskeho divadla, všetky či aspoň mnohé tendencie, trendy, typy i druhy javiskovej tvorby.  V tomto ohľade Scénická žatva 2003 splnila svoju funkciu zrkadla. Iné však je, ak nazeráme  na jej bohatý program  z hľadiska kvality onej tvorby. Tu slová uznania  či dokonca obdivu rýchlo vyčerpáme. Chýbalo tohto roku aspoň zopár inscenácií, ktoré by prichádzali s naliehavou výpoveďou  o svete a človeku, ktoré by priniesli neošúchané, svieže či dokonca originálne tvárne prostriedky  a ktoré by, povedzme, išli za hranicu inscenovaného pocitu. Dobrý festival robí dobrým aj  prítomnosť viacerých ambicióznych inscenácií.

Jednoznačne potešili scénické miniatúry, v ktorých účinkovali deti. Najmä preto, že pracovali s prirodzenou detskou fantáziou, hravosťou, hovorili o sebe  a za seba  bez  intervencií  akéhosi vonkajšieho zviditeľňovania. Potešila tendencia k typu obrazného, najmä pohybového divadla, ktorá korešponduje s dnešnou postmodernou  civilizačnou  situáciou. Zdá sa však, že inscenátorov viac zaujíma forma  ako obsah, že sa uspokojujú s trochu hmlistým  semantickým gestom  svojho diela, až to vyvoláva tichú obavu či nejde o divadlo  významovo príliš redukované. Na druhej strane tu  boli neambicioznosti celkom iného typu – totiž minimálne tri inscenácie, ktoré si kládli  nízke ciele, predovšetkým  zabaviť až príliš jednoduchými prostriedkami.
Reprezentanti slovenského umeleckého prednesu boli celkom príjemným osviežením žatevného programu. Mali nepochybme akcent vlastnej tvorivosti – ale márna sláva – boli viac zaujímavosťami, kuriozitami  ako hlboko zaujatými výpoveďami. Aj takto, vlastne harmonizovali  s väčšou časťou programu.

Pri menej vydarených festivaloch  sa zvykne hneď bubnovať na poplach, hovoriť a písať o kríze. Nemyslím  si, že je to potrebné. Amatérske divadlo,  ako všeličo iné, prechádza premenami, ba ja rapídnou generačnou výmenou. Ale niet dôvodu domnievať sa, že  jeho vnútorné dispozície sa stratili. Možno to len chce trochu trpezlivosti a spravodlivosti a dôrazu na  kvalitu aj pri nomináciach na tento festival festivalov. A ak tohtoročná Scénická žatva mala aj bohatý a dobre navštívený vzdelávací program, možno to brať aj ako prísľub, ako založenie novej úrody.

                                                                                                                       
Doc. PhDr. Vladimír Štefko,CSc.         

 predseda poroty