Preskočiť na obsah

Tvorivý čin roka

Na Scénickej žatve 2009 (Martin, 24. - 28. 8. 2009) organizátori na návrh odbornej poroty udelili CENU ZA TVORIVÝ ČIN ROKA Levočskej divadelnej spoločnosti pri MsKS v Levoči za inscenáciu textu Václava Pankovčina a Vlada Benku: Pastier
Scénická žatva 2009; inscenácia textu Václava Pankovčina a Vlada Benku: Pastier

Abo pridze, abo ne!
Vlado Benko, tentoraz v drese Levoče, neomylne vybadal v próze V. Pankovčina dramatický nerv. Presnejšie, nerv rozprávačský. A tak sa stretli dva rudimentárne talenty. Scénický pastier, na ktorom okrem V. Benku, herca i režiséra veľmi skúseného, participoval L. Péchy je zaujímavý tvar. A je len vecou teoretickej diskusie, či je to naozaj divadlo jedného herca, alebo scénické rozprávanie, siahajúce svojou „poetikou“ do dávnych rozprávačov príbehov, ktorými sa zmocňovali dejín i prítomnosti, sveta veľkého a sveta malého. Vlado Benko je tu v prvom rade skvelý rozprávač, muž ktorý vie využívať široké a farebné odtiene intonácie, stačí mu málo gestiky, ešte menej rekvizít a iba traja nositelia atmosféry. Jeho rozprávanie je pohľad človeka na svet zdola, pohľad ničím neriedený a neovplyvniteľný. Všetko veľké je zrazu malé a jednoduché, malé sa stane doležitým. Cez Benku a Pankovčinov text prehovorila ľudská duša ničím neskazená.
Pastier je veľký zážitok, Benko sa ukázal ako skvelý herec. Humor sa tu spája s tragikou, tragiku humor odľahčuje a vraví, že život je na to, aby sa žil. Zážitok prišiel.

Vladimír Štefko
 
Pastier s čudnou rečou.
Premyslená a dramaturgicky mimoriadne dobre zvládnutá inscenácia Pastier je monodrámou Vlada Benka.
Pastier Ladislav Zwanziger má monológ o sebe a ľuďoch, čo ovplyvňujú jeho život. Hovorí ho novinárovi a nám. Je to veľmi sugestívna výpoveď, Benko absolútne prirodzene vysloví medziniekoľkými vyfajčenými Marskami vety, čo rozosmejú, vety, čo zamrazia. Text sa najprv zdá byť veľmi vtipný, leitmotívovom je pristávanie UFO, no postupne humorom prerastá tragickosť a trpkosť života ovčiara, ktorý ešte stále nevidel svoje vnúčatá, pretože jeho dcéra sa odsťahovala na opačnú stranu Slovenska. Aj príbeh dedinského prostáčika Džurku je smiechom cez slzy. Vlado Benko je výborný interpret. Jeho herecký výkon je znamenitý. No zároveň k nemu, ako k dramatizátorovi a prekladateľovi smeruje i jediná výhrada k inscenácii. Jediné, čo je na výbornej inscenácii iritujúce (hoci pravdepodobne len pre istú časť obyvateľov Slovenska) je absolútne skomolené (pravdepodobne spišské) nárečie.
Lenka Dzadíková