Preskočiť na obsah

Záverečné hodnotenie Scénickej žatvy 2007

Aj práve sa končiaca vrchol­ná prehliadka nášho ochot­níckeho divadla osvedčila pravidlo: Ako zaseješ, tak budeš žať. A potvrdila aj trpký paradox: Hoci sa hos­podár zodpovedne stará o pôdu i založenú úrodu, nepriazeň okolia nedokáže vždy bezo zvyšku prekonať a úroda napokon neodme­ní pot, ktorý po celý rok do svojej práce vkladal.

Päť festivalových dní ponúklo 11 súťažných pred­stavení rôznych druhov, dra­maturgickej orientácie, este­tických kľúčov, ale aj úrovne a blok víťazov Hviezdoslavovho Kubína. K tomu treba prirátať dve pohostinské z Čiech, jed­no zo Slovinska, jedno od kra­janov z Dolnej zemi a jedno z profesionálnej produkcie uplynulej sezóny. Spolu s tvo­rivými dielňami EduArt-u 2007 a sprievodnými akciami by sa mohlo zdať, že žatva bola bohatá a úspešná.

Podrobnejšie pohľady na uplynulý týždeň však naznačujú, že nie každé snaženie sa premietlo v oča­kávaný výsledok. Väčšina predstavení priniesla iba priemerné zážitky. Nemož­no nevyzdvihnúť hľadačstvo ochotníckych súborov v dra­maturgii. Mladí z Kendíc si našli Ionesca, Prievidžania hľadali nadčasové hodno­ty v klasikovi Brechtovi, Brezňania hľadali hodnoty v roky spochybňovanom a zatracovanom Urbánkovi. Hľadali aj tvorcovia divadla detí a pre detí, opäť našli inšpiráciu v Petrovi Hudáko­vi a jeho krehkom príbehu prvej lásky. Nemožno ne­vidieť ani hľadanie nových, alebo aspoň živých a atrak­tívnych divadelných foriem, či výrazových prostriedkov. Na jednoduchom pôdoryse anekdoty nachádzali zákla­dy komediantstva napríklad divadelníci zo Senice.

Na druhej strane však viacerí odhalili, koľko tvrdej práce ich ešte čaká na ceste za plnohodnotným ochot­níckym divadlom. Na tejto ceste sú však veľmi často osamotení. Porota sa zhodla v poznaní, že súčasné ama­térske snaženia doplácajú na nepriaznivé podmienky, ekonomické, aj organizačné. Spoločnosť dnes nevytvára ani pre kultúru také pod­mienky, ktoré by jej dopriali sústrediť sa predovšetkým na svoje poslanie (a netlačili ochotníkov do kompromi­sov pre financie).Jezjavné,že súbory by potrebovali ďaleko viac metodickej po­moci. Že by sme potrebovali prístupnejšie zdroje litera­túry, dramatickej i odbornej. Že sa žiada čo najskôr obno­viť bohatšiu škálu vzdeláva­cích možností vo všetkých divadelných disciplínach. Že treba zmeniť zmysel a poslanie súťaží, aby sa sta­li pravidelnou praktickou platformou aj na odborný rast. Ochotníci vedia, čo by chceli a potrebovali. Navyše, v bezhraničnom európskom priestore poznávajú naši di­vadelníci krajiny, v ktorých sa podmienky pre divadlo viac blížia k ideálu... Diva­delná tradícia by mohla byť pre zodpovedných dosta­točnou zábezpekou, že lep­šie podmienky budú gene­rovať ďalšie úspechy.

Päť martinských dní pri­nieslo napriek všetkému veľa príjemných a užitočných stretnutí – nie len v hľadis­kách, v tvorivých dielňach, či na seminároch, ale aj vo festivalovom stane. Odná­šame si poznania, ktoré isto mnohí z vás pretavia do ďal­ších zaujímavých divadel­ných projektov. A v tom Vám všetkým tohtoročná porota praje veľa úspechov.

Oleg Dlouhý,

predseda poroty