Preskočiť na obsah

Subjekty založené v rokoch 1975, 1980

Detský folklórny súbor MLADOSŤ, Považská Bystrica – 35. výročie vzniku

Detský folklórny súbor založila v roku 1975 Anna Galková, ktorá nepretržite pôsobí ako jeho vedúca a choreografka. Súbor pôsobí pri Mestskom folklórnom štúdiu v Považskej Bystrici. Anna Galková vedie aj ďalšie kolektívy Mestského folklórneho štúdia v Považskej Bystrici, FS Považan a FS Seniorpovažan. Pod detský súbor Mladosť patria aj prípravky pre deti predškolského veku a detská ľudová hudba. Spočiatku pôsobil ako krúžok, od roku 1978 už vystupoval ako súbor a dosiahol prvé úspechy. Deti sa aktívne zapojili do zbierania a výskumu folklóru v regióne v rámci hnutia Pri prameňoch krásy. V prvom období činnosti sa k vedúcej a choreografke pridal učiteľ, hudobník a korepetítor Miroslav Pavlík. Neskôr spevácku zložku prebrala učiteľka Kamila Šupolíková. V auguste 1983 prešiel súbor spolu aj s vedúcou do Domu kultúry OZK, kde spolu so súborom Považan pôsobil v rôznych, viac či menej vyhovujúcich priestoroch až do roku 2005. Od roku 1998 už však nespadal pod pôsobnosť Domu kultúry, ale pod Mestské folklórne štúdio, ktoré v tom roku vzniklo z iniciatívy Anny Galkovej. Činnosť súboru sa zameriava na vyhľadávanie piesní, hier a tancov vhodných pre deti, ktoré sú scénicky spracované v choreografiách, programoch ľudovej hudby a piesňach. Pravidelne sa zúčastňuje na folklórnych súťažiach a festivaloch. Obľube sa tešia výchovné koncerty v základných školách v meste a okolí. V súčasnosti v súbore pôsobí viac ako 50 detí a detská ľudová hudba, ktorej vedúcim je Mgr. Dobroslav Kortman. DFS Mladosť za 35 rokov svojej existencie dosiahol mnohé úspechy doma i v zahraničí (Rakúsko, Ukrajina, Poľsko, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko, Srbsko, Česká republika atď.) a zaradil sa medzi najlepšie kolektívy na Slovensku. V rokoch 2000 a 2005 dostal Poctu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra.

Detský spevácky zbor CSALOGÁNY, Horné Saliby – 30. výročie vzniku

Spevácky zbor pôsobí pri ZŠ v Horných Salibách už 30 rokov pod vedením Magdalény Mészárosovej. Za uplynulé obdobie za najväčší úspech považuje vystúpenie na celoslovenskej súťaži detských speváckych zborov Znejúca pieseň v Nových Zámkoch, kde v roku 1995 získal bronzovú a v roku 1998 striebornú medailu. Zbor pravidelne vystupuje na obecných dňoch, na rôznych školských slávnostiach, vianočných koncertoch v kostole. V repertoári má kánony, upravené ľudové piesne a skladby zahraničných autorov.

Detský folklórny súbor VRETIENKO, Kozárovce – 30. výročie vzniku

Súbor vznikol v roku 1980. Pracuje pri MO Matice slovenskej a ZŠ v Kozárovciach. Od svojho vzniku absolvoval množstvo vystúpení vo svojej obci a okrese, ale aj na folklórnych festivaloch vo Východnej, Myjave, Detve, Želiezovciach, Šali atď. V programe má pásma založené na ľudových zvykoch a obyčajach, všetok materiál programových pásiem bol spracovaný z vlastného výskumu vedúcich súboru. Do zbierania folklórneho materiálu sa zapojili i deti v rámci hnutia Pri prameňoch krásy. Časť materiálu, ktorý deti zozbierali, vyšla v X. zborníku Osvetového ústavu v Bratislave pod názvom Deti deťom, ktorého autorom bol Dr. Kliment Ondrejka, CSc. Súbor realizoval niekoľko nahrávok v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase. Dvakrát sa zúčastnil na celoslovenskej súťažnej prehliadke detských folklórnych súborov v Prešove a v roku 1988 sa predstavil v Maďarsku. Prezentoval sa i na českej národnej prehliadke detských súborov v Kyjove. Za spracovanie zimných zvykov Koledička, koleda dostal v roku 1986 titul laureát medzinárodného folklórneho festivalu Strážnice. Vedúcou súboru je Mária Orovnická, ktorá v rokoch 1998 a 2000 dostala Poctu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra. V roku 2005 dostal túto poctu aj detský súbor.

Detský folklórny súbor JADLOVČEK, Margecany – 30. výročie vzniku

Detský folklórny súbor pracuje v obci Margecany od roku 1980. Od svojho vzniku uskutočnil množstvo samostatných celovečerných vystúpení, vystúpení s folklórnou skupinou Jadlovec, súťažných, festivalových, pozdravných vystúpení a pravidelne sa prezentuje na oslavách v obci. V jeho repertoári sú piesne a párové tance Dolného Spiša, dievčenské kolesá, chlapčenské hry a tance, scénické obrázky: Hra na svadbu, Hra na vojakov, Hry na Jakuba, Jarné zvyky, Pri močidlách, Vianočné zvyky. Počas svojej existencie sa sedemkrát zúčastnil na celoslovenskom festivale detských folklórnych súborov v Prešove, kde stále získal významné ocenenia. Bol mnohonásobným účastníkom najvýznamnejších festivalov na Slovensku (Východná, Detva). V roku 1988 dostal titul laureát medzinárodného folklórneho festivalu v Strážnici (Česká republika). Predstavil sa aj na iných medzinárodných festivaloch a družobných vystúpeniach v zahraničí (Česká republika, Poľsko, Francúzsko, Ukrajina, Maďarsko, Nemecko, Grécko, Turecko, Litva). Medzi úspechy Jadlovčeka patrí aj účinkovanie v
Slovenskej televízii v Košiciach (Pionierska lastovička, Vandrovali hudci a Medailón o DFS Jadlovček). V roku 1986 sa členovia súboru stali žiakmi tanečného odboru ZUŠ v Gelnici, v roku 2004 ZUŠ v Krompachoch, v súčasnosti Súkromnej ZUŠ v Margecanoch, čím sa zvýšila aj ich tanečná úroveň. Umeleckou vedúcou súboru od jeho vzniku je Marta Foglarová, s ktorou ako pedagogička tanca spolupracovala Klaudia Pribičková a v súčasnosti A. Furajtárová. Korepetítorom je Jozef Novotný.

Folklórny súbor BÚZAVIRÁG, Rožňava – 30. výročie vzniku

Súbor bol založený pri MO Csemadok v Rožňave v roku 1980. Jeho zakladateľkou a prvou vedúcou bola Ildikó Csunyocsková. Súbor sa od svojho založenia orientoval na spracovanie tradícií a tancov z maďarských obcí Gemera, Zemplína a Maďarska. V roku 1994 sa vedenia ujala mladšia generácia: vedúcim je Gergely Badin, choreografom Tibor Kristof a manažér Norbert Boross. Folklórny súbor Búzavirág vystupuje pri rôznych príležitostiach Rožňave, v okrese i za hranicami. Videli ho návštevníci Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej, Gombaseckých slávností, Podpolianskych slávností v Detve, folklórneho festivalu vo Východnej, Želiezovciach. Uskutočnil aj veľa zahraničných zájazdov (Česká republika, Maďarsko, Grécko, Litva, Holandsko, Nemecko a i.). Získal množstvo ocenení, jedno z posledných je z celoštátnej prehliadky maďarských folklórnych súborov v Bratislave (2006), kde bol zaradený do strieborného pásma.

Folklórny súbor BYSTRINA, Banská Bystrica – 30. výročie vzniku

Súbor vznikol v októbri 1980. Jeho členmi sú mladí ľudia, prevažne študentov stredných a vysokých škôl. Spája ich spoločný záujem o slovenský folklór. Súbor sa snaží uchovávať ľudové tradície rázovitých regiónov Slovenska. O vyspelosti tohto kolektívu svedčí i to, že Bystrina na vysokej úrovni prezentuje tance z takmer celého Slovenska, čím ponúka ucelený obraz o našich tancoch, piesňach a ľudových tradíciách. Okrem tanečnej a hudobnej zložky má súbor aj inštrumentálnu a spevácku zložku. Súbor každoročne uskutočňuje viac ako 30 vystúpení na domácich pódiách. Precestoval takmer celú Európu a zúčastnil sa aj na festivaloch v Ázii a Afrike. Vedúcim a organizačným vedúcim je Miroslav Šávolt, umeleckým vedúcim, choreografom a tanečným pedagógom je Jaroslav Hornáček.

DIVADELNÉ ZDRUŽENIE PARTIZÁNSKE – 30. výročie vzniku

DIVADELNÉ ZDRUŽENIE PARTIZÁNSKE
DIVADELNÉ ZDRUŽENIE PARTIZÁNSKE
DIVADELNÉ ZDRUŽENIE PARTIZÁNSKE
Vzniklo v roku 1980 ako študentské divadlo, prvou hrou bola dramatizácia poviedok M. Zoščenka pod názvom Kolotoč-Chybička. V roku 1985 bol súbor preradený do kategórie pokročilých divadelných súborov a prvou inscenáciou v „činohernom“ období bola hra O. Šulaja – V. Šukšina Môj brat. Po nej nasledovala inscenácia textu N. V. Gogoľa Hráči, s ktorou sa súbor prvýkrát predviedol aj v zahraničí (Sisak, Chorvátsko). Ďalšou inscenáciou (v roku 1988 bolo divadlo zaradené do kategórie A – vyspelé divadelné ochotnícke súbory) bola vlastná dramatizácia románu Iľfa a Petrova Zlaté teľa s názvom Frikando, frikando... Po nej prišla dramatizácia novely J. Amada Starí námorníci a vlastná hra O snoch, krídlach a psovi Hurikánovi, dramatizácia novely L. Sejfulinovej Virinea pod názvom Život a smrť Savelija Magaru, dramatizácia poviedok I. Babela pod názvom Prvá jazdecká (Historky z vojny) a zatiaľ poslednou inscenáciou bola scénická montáž textov, zápiskov a denníkov D. Charmsa s titulom Spomienky budúceho starca. Dosiaľ nepochybne najúspešnejšou inscenáciou z hľadiska ocenení i počtu predstavení (98 repríz) doma i v zahraničí je inscenácia O snoch, krídlach a psovi Hurikánovi (1993: Jiráskov Hronov, DIV Trnava, Divadelná Nitra, 1994: Paderborn /Nemecko/, Tonder /Dánsko/, Saarijärvi /Fínsko/, Praha – Divadlo Na zábradlí, 1995: Mikkeli /Fínsko/, vystúpenie na svetovom festivale AITA/IATA v Ankare /Turecko/, 1996: Národní divadelní přehlídka, Třebíč, Glasgow, Newcastle, Birmingham, Londýn /Veľká Británia/, 1999: Stara Pazova /Vojvodina, Srbsko/, 2000: Divadlo Astorka/Korzo 90, 2002: Scénická žatva v Martine – ukážka v programe Možno príde aj Bednárik, 2004: Divadelní podzim /Boleradice/ 2008: Liverpool /Kanada/; hlavná cena festivalu, Cena za herecký výkon a Cena za výtvarnú stránku inscenácie, Lörrach /Nemecko/. Dlhoročnú vysokú umeleckú úroveň súboru potvrdzuje jeho úspešná prezentácia na vrcholných divadelných prehliadkach doma i v zahraničí. Súbor sa sedemkrát zúčastnil na Scénickej žatve v Martine (1993 a 1998 získal Cenu za tvorivý čin roka – O snoch, krídlach a psovi Hurikánovi a Prvá jazdecká), šesťkrát vystúpil na Jiráskovom Hronove. S úspechom sa predstavil vo Švajčiarsku (Thun), Mexiku (Monterrey), Japonsku (Yokohama), Dánsku (Tonder), Fínsku (Saarijärvi, Mikkeli), v Chorvátsku a Srbsku (Sisak, Stara Pazova), vo Veľkej Británii (Glasgow, Newcastle, Birmingham, Londýn), v Nemecku (Paderborn 3 x), Turecku (Ankara), Španielsku (Girona), Holandsku (Maastricht), Kanade (Liverpool). Za doteraz najvýznamnejšie vystúpenie považuje súbor svoju účasť na 12. svetovom festivale amatérskeho divadla v Monaku (2001). Inscenácie súboru charakterizuje dôraz na pravdivosť a úprimnosť hereckého prejavu i láskavý pohľad na svet okolo seba. Pre priateľov a kolegov členovia súboru zorganizovali už 25 ročníkov Stretnutia divadelníkov na hornej Nitre. Divadelné združenie Partizánske patrí v súčasnosti k najúspešnejším amatérskym divadlám v Európe a rovnako sa stalo najúspešnejším slovenským amatérskym divadlom na Slovensku za ostatných 20 rokov. Umelecký rast a smerovanie súboru, celkový vysoký umelecký kredit zásadne ovplyvnil jeho vedúci, režisér a autor viacerých dramatizácií Mgr. Jozef Krasula, pričom je celkom ojedinelé a nevšedné, že za 30 rokov existencie súboru režíroval a spolurežíroval všetky predstavenia (nikdy neboli tzv. hosťovačky). V roku 2001 založili členovia súboru mládežnícky súbor Šesť pé, v ktorom taktiež pracujú ako režiséri. V roku 2000 vyšla kniha Hráči 20 rokov – Divadelné združenie Partizánske. V roku 2005 Divadelné združenie Partizánske, Jozef Krasula a Ondrej Böhm dostali Poctu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra.

Orchester detí a mládeže HARMÓNIA, Bratislava – 30. výročie vzniku

Orchester detí a mládeže HARMÓNIA, Bratislava
Orchester detí a mládeže HARMÓNIA, Bratislava
Orchester detí a mládeže HARMÓNIA, Bratislava
Orchester detí a mládeže HARMÓNIA, Bratislava
Orchester detí a mládeže HARMÓNIA, Bratislava
Orchester detí a mládeže Harmónia je neprofesionálne teleso, združujúce mladých hudobníkov z Bratislavy a blízkeho okolia. Sú to predovšetkým žiaci základných umeleckých škôl, ako aj tí, ktorí sa po skončení školy stále venujú hudbe. Sporadicky orchester spolupracuje so študentmi Štátneho konzervatória, na ktorého pôde sa v súčasnosti schádza. Pod umeleckým vedením zakladajúcej dirigentky PhDr. Oľgy Podstavkovej oslávi orchester v roku 2010 svoje 30-ročné jubileum. Od roku 1995 spolupracuje s orchestrom dirigent Mgr. art. Jindřich Drmola a od roku 2007 aj dirigent Cyril Kubiš. Umeleckou poradkyňou orchestra bola dlhé roky dirigentka doc. Elena Šarayová-Kováčová. Z najvýznamnejších domácich a zahraničných účinkovaní a ocenení spomeňme: 1991: Cenu Slovenskej hudobnej spoločnosti na prehliadke bratislavských sláčikových orchestrov ZUŠ, Cenu slovenských hudobných skladateľov a koncertných umelcov na celoštátnej súťaži orchestrov ZUŠ; 1992, 1994: koncertné turné v Katalánsku (Španielsko); 1993, 2005: 1. miesta na 41. a 53. ročníku Európskeho hudobného festivalu mladých v Neerpelte (Belgicko) a účinkovanie na galakoncerte v roku 1993; 1993, 1994, 1996, 1998, 1999, 2000, 2002, 2004: ocenenia Národného osvetového centra na celoštátnej súťaži komornej a symfonickej hudby Divertimento musicale; 1995, 1999, 2003: celovečerné koncerty na Festivale studentských orchestrů v Prahe; 2002: spoluúčinkovanie na koncerte pri príležitosti životného jubilea hudobného skladateľa Júliusa Kowalského v Slovenskom rozhlase, Cenu hudobného fondu za najlepšiu interpretáciu skladby slovenského autora na 20. celoštátnom festivale Divertimento musicale, jarný koncert v Elte University Concert Hall v Budapešti; 2003: jarný koncert v Moyzesovej sieni SF so speváckym zborom Jeugkoor kindsheid Jesu z Hasseltu (Belgicko); 2005: Medailu D. G. Licharda (ocenenie NOC pri príležitosti 25-ročného jubilea); 2007: mimoriadne úspešné účinkovanie na IX. európskom mládežníckom festivale v Budapešti s účinkovaním na záverečnom galakoncerte v kaštieli Gödöllő, účasť na 23. celoštátnom festivale Divertimento musicale (NOC poverilo orchester predviesť skladbu Gaudeamus od Milana Nováka pri príležitosti životného jubilea skladateľa); 2008: spoluprácu s Bratislavským detským zborom, prezentáciu hudobnej rozprávky od Eugena Suchoňa Varila myšička kašičku v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca, spoločný koncert s Remedios v Istropolise, koncert venovaný Eugenovi Suchoňovi k 100. výročiu narodenia skladateľa v CC Centre v Petržalke.

Ženský spevácky zbor, Plešivec – 35. výročie vzniku

Vznikol v roku 1975 pod vedením pani Kataríny Samuovej, ktorá ho dirigentky viedla plných 33 rokov. Súbor pod jej vedením vystupoval na Slovensku, ale aj v Maďarsku a v Rumunsku, získal množstvo ocenení na krajských i celoslovenských súťažiach. Často bol organizátorom rôznych podujatí z oblasti zborového spevu. V súčasnosti ho diriguje Monika Botlóová.

Dychová hudba BODOVANKA, Krivosúd-Bodovka – 35. výročie vzniku

Dychová hudba BODOVANKA, Krivosúd-Bodovka
Dychová hudba BODOVANKA, Krivosúd-Bodovka
Dychová hudba BODOVANKA, Krivosúd-Bodovka
V Krivosúde-Bodovke, v
obci s viac ako storočnou tradíciou dychovej hudby, začal v roku 1972 učiť Ján Horňáček mladých chlapcov hrať na hudobných nástrojoch. V roku 1975 z nich za výdatnej pomoci vtedajšieho MNV v Krivosúde-Bodovke vznikla dychová hudba Bodovanka. V tom istom roku začal s kapelou odborne spolupracovať Miroslav Křížek, kapelník vojenskej hudby v Trenčíne, a neskôr Gejza Príbela. Obaja pomáhali autorsky a tiež úpravami ľudových piesní pre dychovú hudbu z okolia Bodovky. Bodovanka si pomerne rýchlo našla cestu k milovníkom dychovej hudby v blízkom a postupne i vzdialenom okolí. Pravidelne sa zúčastňovala na okresných súťažiach dychových hudieb, v roku 1985  postúpila do krajského kola v Piešťanoch, kde obsadila 3. miesto, a v roku 1988 postúpila do krajského kola v Šaštíne. Kapela sa zúčastnila na mnohých festivaloch dychových hudieb: Veselský ryneček, Hluk, Dolná Krupá, Bánovce nad Bebravou, Topoľčany, Starý Hrozenkov, rada spomína na vystúpenia na festivaloch v rodisku Karola Pádivého v Dolní Cerekvi (1985, 1988) a na účinkovanie na Bratislavských dychových slávnostiach (1991). Bodovanka realizovala niekoľko nahrávok v Slovenskom rozhlase v Bratislave a viackrát účinkovala v Slovenskej televízii, v televízii Markíza i VTV. V roku 1992 nahrala magnetofónovú kazetu s názvom Hrá Bodovanka, hrá a v roku 1998 spoločnú MG kazetu s DH Vlčovanka pod názvom Bodovanka a Vlčovanka vyhrávajú. Kapela účinkovala niekoľkokrát i v zahraničí: v Poľsku, Rakúsku, bývalej Juhoslávii, Holandsku i v Česku. V repertoári popri ľudových piesňach z regiónu Považského Inovca majú pevné miesto aj piesne známych slovenských i moravských autorov pre dychové hudby a orchestrálne skladby. Za 35 rokov kapela účinkovala na mnohých spoločenských podujatiach, zábavách, svadbách, slávnostiach a koncertoch – všade tam muzikanti rozdávali radosť, potešenie a dobrú náladu. Od roku 1984 je umeleckým vedúcim Bodovanky Antonín Maděra, ktorý sa ako autor i aranžér podieľa na mnohých skladbách. Súbor tvorí 13 muzikantov, spievajú: Alena Mináriková, Viera Kotláriková, Marta Dohňanská a Milan Pavlech. Kapelníkom Bodovanky od jej vzniku je Milan Horňáček.

Folklórny súbor GEMER, Dobšiná – 35. výročie vzniku

Folklórny súbor GEMER, Dobšiná
Folklórny súbor GEMER, Dobšiná
Folklórny súbor GEMER, Dobšiná
Súbor bol založený v roku 1975 pri OOS v Rožňave. Od svojho vzniku vyvíja činnosť v Dobšinej. Od roku 1991 pracuje na báze občianskeho združenia. Súbor uchováva a prezentuje ľudové tradície a tance horného Gemera, hlavne z okolitých obcí – Vyšnej Slanej a Rejdovej. Vo svojom repertoári má piesne a tance aj z ostatných regiónov Slovenska – Horehronia, Zemplína, Spiša. Prvým vedúcim a zakladateľom súboru bol pán Ján Krišťák, učiteľ, rodák z neďalekej Rejdovej, neskôr vedenie prenechal mladším. Dnes súbor vedie jeho syn Ing. Ján Garan Krišťák. Súbor má tanečnú, hudobnú a spevácke zložku (mužskú a ženskú). Pravidelne účinkuje na podujatiach v Dobšinej a okrese, ale aj v programe Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej. Gemerský folklór prezentoval aj na Podpolianskych slávnostiach v Detve, na folklórnom festivale vo Východnej i Strážnici. Absolvoval zahraničné zájazdy do Českej republiky, Maďarska, Nemecka a Čiernej Hory.

Filmový klub URTICA, Žihľava – 35. výročie vzniku

Filmový klub URTICA, Žihľava
Filmový klub URTICA, Žihľava
Filmový klub URTICA, Žihľava
Filmový klub URTICA, Žihľava
Od svojho vzniku v roku 1975 klub vytvoril desiatky filmov, s ktorými sa pravidelne zúčastňuje a získava ocenenia na súťažných filmových prehliadkach doma (CINEAMA, VIDEOAMA, Oravská osmička) i v Českej republike (PAF Praha, HAF Tanvald, Mohelnický dostavník, Vysokovský kohout, Rychnovská 8 a Český lvíček – národná súťaž). Klub sa zameriava predovšetkým na tvorbu hraných filmov (komédie, paródie, westerny), ale venuje sa aj reportážam z kultúrnych a spoločenských udalostí regiónu. Od roku 1991 významne prispieva k organizovaniu letného filmového festivalu HAH (Hraný amatérsky humor) v Dolnej Strehovej. K najvýznamnejším úspechom a oceneniam klubu za ostatných 5 rokov patria: 2005: VIDEOAMA, Piešťany – Fašiange, Fašiange (najlepší film v kategórii televízny dokument, 1. cena – Cena mesta Piešťany, účasť na medzinárodnej súťaži Cimes 2005); 2006: VIDEOAMA, Piešťany – Indiana Džons a stratená fujara (cena za najlepšiu réžiu), Boli to UFF-ONI (1. cena reportáž), kolekcia filmov Urtica (2. cena a postup na súťaž Cimes v Holandsku), Indiana Džons (2. cena hraný film v Cimes); 2007: CINEAMA, Banská Bystrica – Desperádo 2 (1. cena hraný film); HAH, Dolná Strehová – Desperádo 2 (1. cena), Záväzok 3 (2. cena); VIDEOAMA, Piešťany – Desperádo 2 (1. cena – hraný film), Omrvinky (1. cena – malé televízne formy), Desperádo 2 (najlepšia kamera – Štefan Plevo), Desperádo 2 (cena bez ohľadu na kategóriu – postup na celosvetovú Cimes); Cimes, Česká republika
– Desperádo 2 (2. cena), 2008: CINEAMA, Banská Bystrica – Bony a Klajd po žihľavsky (2. cena v kat hraný film). Počet stálych členov klubu je 23, podľa náročnosti filmu aj 60 (Sedem statočných). Zakladateľom a vedúcim Filmového klubu Urtica je Ing. Ivan Vredík. V roku 2005 klub dostal Poctu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra.

Klub košických výtvarníkov, Košice – 35. výročie vzniku

Vznikol v roku 1975 pri Osvetovom stredisku mesta Košice z iniciatívy niekoľkých nadšencov. Cieľom bolo sústrediť skupinu talentovaných ľudí, obohatiť výtvarný život v Košiciach, zvyšovať odbornú a technickú úroveň amatérskej výtvarnej tvorby pod vedením profesionálnych výtvarníkov. Odborný rast členov napomáhali profesionálni umelci ako akademický maliar Ján Hák, Jozef Kornucik, Július Muška, Karol Csáko, Štefan Roskoványi a ďalší. Počas histórie klubu v ňom pracovalo vyše sto výtvarníkov z Košíc a okolia, mnohí z nich sa postupne stali profesionálnymi umelcami. Členovia klubu sa úspešne zúčastňujú na regionálnych, krajských a celoštátnych podujatiach, ako aj na plenéroch a tvorivých dielňach.
Odborne a metodicky činnosť klubu riadi Krajské osvetové stredisko v Košiciach. K významným výstavným aktivitám, ktoré vznikli z iniciatívy Klubu košických výtvarníkov, patria napríklad: Dámska jazda (každoročná prezentácia výtvarnej tvorby žien z košického regiónu, ktorú v súčasnosti organizuje Krajské osvetové stredisko v Košiciach), Košice ako ich vidíme (tematická výstava výtvarných diel košických výtvarníkov, ktorú tiež organizuje KOS a ktorá sa už niekoľko rokov koná v rámci osláv Dňa mesta Košice). V roku 2005 generálny riaditeľ Národného osvetového centra udelil klubu Medailu D. G. Licharda.

Košický detský a mládežnícky spevácky zbor – 35. výročie vzniku

Košický detský a mládežnícky spevácky zbor
Patrí medzi najlepšie zborové telesá na Slovensku. Založili ho v roku 1975 manželia Oľga Varínska a Ľubomír Varínsky, ktorí ho vedú nepretržite doteraz. V roku 1996 pribudla mládežnícka zložka. Od roku 2005 zbor pracuje pri Súkromnej základnej umeleckej škole na Starozagorskej ulici pod názvom Mladé hlasy. V širokom repertoári zboru sú ľudové a upravené piesne, skladby a cappella, polyfónia, sakrálna hudba, skladby klasikov, romantické piesne, súčasná slovenská a svetová zborová tvorba, vianočné melódie a koledy, piesne z muzikálov a evergreeny až po černošské spirituály a tradicionály. Zbor spolupracuje a premiéroval skladby mnohých súčasných skladateľov: O. Francisci, A. Moyzes, E. Sáraz, B. Urbanec, A. Zemanovský, M. Novák, I. Hrušovský, Z. Mikula, S. Hochel, J. Podprocký, P. Breiner, J. Hatrík, J. Hanuš, N. Bodnár, R. Géri, J. Filas. Úspešná bola spolupráca aj s významnými dirigentmi a telesami: so Štátnou filharmóniou v Košiciach, Slovenským filharmonickým zborom, Speváckym zborom mesta Bratislava, Collegiom Technicom v Košiciach, Štátnym komorným orchestrom v Žiline, Orchestrom Konzervatória v Košiciach, Mládežníckym orchestrom Juvenális v Košiciach a Štátnym divadlom v Košiciach: Vianočné ľudové koledy – M. Schneider-Trnavský, upr. J. Podprocký, dir. M. Vach, J. Wildner, Carmina Burana – C. Orff, dir. L. Slovák, Spievame veselo – M. Vilec, dir. B. Režucha, Vojnové rekviem – B. Britten, dir. S. Macura, Štyri symfonické rozprávky – I.. Bázlik, dir. Marián Vach, Štyri tváre roka – M. Novák, dir. B. Buráš, oratórium Legenda o svätej Alžbete – F. Liszt, dir. O. Dohnányi, Žalm 117 – I. Hrušovský, dir. M. Vach, Príhody líšky Bystroušky – L. Janáček, dir. B. Velat, Malá vianočná omša – N. Bodnár, dir. S. Macura, Lubomír Mátl, G. Ménesi, kantáta Posledný sen starého duba – J. Filas, dir. S. Macura, Megakoncert Millenium – Venite Jubilate – R. Geri, dir. J. Drietomský, B. Velat, I. Dohovič, Tosca – G. Puccini, dir. M. Vach, K. Kevický, I. Dohovič, Bohéma – G. Puccini, dir. M. Vach, I. Dohovič. Košický detský a mládežnícky spevácky zbor sa úspešne prezentoval aj pred milovníkmi zborového spevu na koncertoch a festivaloch v Čechách (Svátky písní v Olomouci, Iuventus cantat mundi v Olomouci), Poľsku, Bulharsku, Holandsku, Nemecku, Belgicku (Neerpelt), Taliansku (Arezzo), Francúzsku, Španielsku, Anglicku (Llangolen), Rakúsku, Mexiku, Slovinsku a Švajčiarsku, Srbsku. Najvýznamnejším úspechom je 1. cena s pochvalou poroty cum laude, ktorú získal na európskom festivale v belgickom Neerpelte (1992). Najnovším cenným úspechom na domácich prehliadkach je prvé pásmo, cena poroty za dramaturgiu a Cena MŠ SR na celoštátnej prehliadke Mládež spieva v Prievidzi (2009). Zbor vydal vlastnú audiokazetu a nahral 3 vlastné CD. Za vedenie zboru dostali manželia Varínski Cenu mesta Košice (1997) a v roku 2005 generálny riaditeľ Národného osvetového centra udelil O. Varínskej Medailu D. G. Licharda.

Folklórny súbor PODPOĽANEC, Detva – 35. výročie vzniku

Folklórny súbor PODPOĽANEC, Detva
Folklórny súbor PODPOĽANEC, Detva
Folklórny súbor PODPOĽANEC, Detva
Súbor vznikol v roku 1975 pri SOU strojárskom v Detve. Prvým vedúcim bol Dr. K. Gallo, učiteľ SOU. Súbor mal pôvodne plniť funkciu prípravky už existujúceho FS Detva, no dospel na samostatnú dráhu. Už v roku vzniku získal 2. miesto v celoslovenskej súťaži učňovskej mládeže v Dubnici nad Váhom. Pod umeleckým vedením J. Kulišiaka sa v súbore vytvorila výrazná generácia tanečníkov, spevákov, inštrumentalistov a hudobníkov. V roku 1978 sa súbor zúčastnil na 1. celoslovenskej súťaži choreografií v Bratislave s choreografiou Drckaný. V roku 1981 pri obhajobe B kategórie bol súbor navrhnutý do A kategórie. V 80. rokoch sa zaradil medzi popredné folklórne kolektívy, o čom svedčí pravidelná účasť na celoštátnych súťažiach i na významných festivaloch doma aj v zahraničí. Počas svojej existencie súbor absolvoval okolo 800 vystúpení, uskutočnil 45 zahraničných umeleckých zájazdov v 16 krajinách sveta a vystriedalo sa v ňom asi 400 členov. Z ocenení súboru spomeňme: diplom a cena na celoslovenskej súťaži programových blokov (1986, 1989), cena za dramaturgiu na celoslovenskej súťaži programových blokov v Považskej Bystrici (1993, Svadba), hlavná cena v súťaži choreografií o Cenu M. Senka v Dubnici nad Váhom (1995, Adamov tanec), 3. miesto v súťaži choreografií o Cenu M. Senka (1998, Veselica), hlavná cena v súťaži choreografií o Cenu M. Senka (1999, Svadba), laureát celoslovenskej súťaže programových blokov v Liptovskom Hrádku (2000), bronzové medaily FF Východná a FSP Detva, viacnásobné ocenenia v celoslovenskej súťaži sólistov tanečníkov (teraz Šaffova ostroha) a i. V súbore sa vystriedalo mnoho významných podpolianskych muzikantov (J. D. Berky, J. Klinec, P. Konôpka, L. Oláh a i), spolupracoval s ľudovou hudbou Lazovianka pod vedením Ing. J. Berkyho a s ľudovou hudbou Dúlovec s predníkom P. Konôpkom ml. Ako inštrumentalisti vynikli heligonkári  (P. Purdek, M. Halaj, J. Matúška) či fujaristi (J. Hanúska, K. Kočík, R. Malatinec). V tanečnej zložke súboru vynikali hlavne chlapci tanečníci, ktorí sa presadili aj na súťažiach sólistov tanečníkov (P. Smilek, P. Gažo – víťaz Šaffovej ostrohy). Snahou súboru bola a je autentická vernosť, i keď určitej štylizácii sa nevyhol. Zameriava sa na vyhľadávanie a scénické spracovanie folklórneho materiálu hlavne z Podpoľania, no aj z iných regiónov Slovenska. Program súboru je zostavený z tanečných, hudobných a speváckych čísel, autenticky ladených a plných dynamických prvkov. Od roku 1992 je samostatným právnym subjektom, vedúcim bol J. Lapín. V súčasnosti má FS Podpoľanec 50 stálych členov hlavne z radov študentov z Detvy a jej okolia. Súčasné vedenie súboru tvoria: Mgr. Jaroslav Černák (vedúci súboru od roku 2009), Pavel Gažo (umelecký vedúci), Ing. Ján Matúška, Ing. Ján Sekereš, Roman Malatinec (asistenti umeleckého vedúceho), Dominik Václav (vedúci ľudovej hudby). V roku 2005 súbor dostal Poctu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra.

Tanečné divadlo BRALEN, Bratislava – 35. výročie vzniku

Tanečné divadlo BRALEN, Bratislava
Tanečné divadlo BRALEN, Bratislava
Súbor moderného tanca Bralen založil v júli 1975 Peter Hrozienčik (pri ZK ROH Slovnaft). Je najstarším telesom moderného tanca na Slovensku. Od roku 1987 nesie názov Tanečné divadlo Bralen. Čoskoro po svojom vzniku sa stal súborom významne ovplyvňujúcim vývoj moderného tanca u nás. V súčasnosti v ňom pôsobí 90 mladých ľudí vo veku od 12 do 35 rokov, pre ktorých sú vytvorené vhodné podmienky na rozvoj talentu a sebarealizácie. V Bralene začalo svoju tanečnú kariéru viac ako 1 700 tanečníkov. Odchovanci Bralenu pôsobia v mnohých tanečných projektoch na Slovensku. S Bralenom dosiaľ spolupracovalo 53 pedagógov z 12 štátov sveta: Slovensko, Česká republika, Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Francúzsko, Veľká Británia, USA, Brazília, Kanada, Južná Afrika a Pobrežie Slonoviny. V repertoári má 60 choreografií od 21 choreografov zo 7 krajín sveta: Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Veľká Británia, Francúzsko, USA a Brazília. Súbor organizuje podujatia moderného tanca, pripravuje vystúpenia, organizuje kurzy moderného tanca, zúčastňuje sa na rôznych festivaloch a podujatiach doma i v zahraničí. Od roku 1976 organizuje Večery moderného tanca. Dodnes Bralen zorganizoval v Bratislave, v iných mestách na Slovensku a v Čechách viac ako 150 predstavení pod týmto názvom, na ktoré si pozýval výrazné tanečné osobnosti, skupiny a súbory (aj z Európy a Ameriky). Už vyše tri desaťročia (33 rokov) je pedagógom, choreografom a riaditeľom Tanečného divadla Bralen Rastislav Letenaj. Je autorom úspešných choreografií pre TD Bralen (Human, 2004, Som Tvoj...?, 2002, Spolu, ale navždy každý sám, 1999, Otec Smútok, matka Nádej, 1995, Žít je strácet, znovu mít, 1992, Tracy – 1990, 1991 účasť na Scénickej žatve v Martine, Putá, 1987 atď.). V roku 2000 súbor dostal Cenu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra a Rastislav Letenaj a Oľga Letenajová dostali Poctu generálneho riaditeľa NOC (pri príležitosti 25. výročia vzniku TD Bralen).

FOTOKLUB, Galanta – 35. výročie vzniku

Fotoklub GalantaV októbri 1975 skupina nadšencov, väčšinou absolventov diaľkového školenia fotoamatérov, založila Fotoklub pri Mestskom kultúrnom stredisku v Galante. Prvým predsedom sa stal skúsený amatérsky fotograf Tibor Eliáš. Galantský fotoklub sa počas svojej tridsaťpäťročnej existencie pevne etabloval v regionálnom fotografickom dianí i na celoslovenskom kultúrnom poli a dostal sa do povedomia aj v zahraničí. Dobré kontakty sa rozvíjali s fotokrúžkom v Šali, s fotografistami z Dunajskej Stredy, Nových Zámkov, ako aj so zahraničnými (Győr, Wittenberg, Halle, Burgenland). Fotoklub v roku 1991 usporiadal celoštátnu súťaž a výstavu AMFO a DIAFOTO, niekoľko výstav Zväzu slovenských fotografov a fotografických zväzov Maďarska a Rakúska. Na počesť J. M. Petzvala sa realizovala historicky prvá spoločná výstava fotografických zväzov Maďarska, Rakúska a Slovenska (1991). Niektoré projekty získali aj finančnú podporu Ministerstva kultúry SR a mesta Galanta. Fotoklub kladie osobitný dôraz na výstavnú činnosť. V súčasnosti má k dispozícii dve kaviarne a galerijné miestnosti v miestnom renesančnom kaštieli, kde okrem prác členov (desiatky kolektívnych a individuálnych výstav) dáva priestor aj hosťom. Fotoklub sa tiež podieľal alebo priamo organizoval viacero výstav renomovaných reprezentantov slovenskej fotografie (Ladislav Noel, Martin Martinček, Alan Hyža, Tibor Huszár, Ladislav Struhár a ďalší). Galantský fotoklub v súčasnosti funguje ako občianske združenie a v roku 2006 prešiel výraznými zmenami, čo sa odrazilo v pomerne výraznej zmene členskej základne. Mestské kultúrne stredisko v Galante, pri ktorom fotoklub pôsobí, vytvára pre členov optimálne podmienky na systematickú prácu. Súčasný stav fotoklubu charakterizuje pestrosť prístupov k fotografii, z čoho vyplýva rôznosť motívov a žánrov, ktorým sa jednotliví členovia venujú. Členovia fotoklubu takmer nepretržite získavajú ocenenia na rôznych súťažiach. Súčasným predsedom fotoklubu je Rastislav Čambál. V roku 2000 kolektív členov fotoklubu dostal Cenu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra a v roku 2005 mu generálny riaditeľ NOC udelil Medailu D. G. Licharda, je tiež nositeľom Ceny primátora mesta Galanta a iných ocenení.