Preskočiť na obsah

PhDr. Ján Tazberík, CSc., Rimavská Sobota

3. 3. 1950 *PhDr. Ján Tazberík, CSc., Rimavská Sobota, generálny riaditeľ Národného osvetového centra v Bratislave, výskumný pracovník, básnik a literárny kritik – 60 rokov
Štúdium medicíny na LF UK v Bratislave (1968 – 1970) zanechal. V roku 1971 pracoval ako asistent produkcie v Krátkom filme v Bratislave. V rokoch 1971 – 1976 študoval filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdií sa postupne koncentroval na problémy estetiky, vied o umení a kulturológie (práce študentskej vedeckej činnosti, diplomová práca). V rokoch 1977 – 1980 pôsobil na Katedre estetiky FiF UK ako interný vedecký ašpirant (v roku 1980 PhDr.) a v rokoch 1984 – 1985 ako odborný asistent. Špecializoval sa na kulturológiu a jej axiologické otázky, problematiku kultúrnych hodnôt. V roku 1982 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu Filozofické otázky estetického vnímania, do roku 1988 pedagogicky pôsobil na FiF UK v rámci postgraduálneho štúdia. V rokoch 1980 – 1984 bol vedeckým pracovníkom vo Výskumnom ústave kultúry, v rokoch 1985 – 1991 pracoval v Literárnovednom ústave SAV v Bratislave, od roku 1990 v Ústave slovenskej literatúry SAV (naposledy ako samostatný vedecký pracovník). Na tomto pôsobisku sa špecializoval na otázky literárnej estetiky, teórie literatúry a literárnej kritiky. Krátko bol slobodným umelcom (1992) a konateľom spoločnosti TCF, s. r. o. (1993). V roku 1993 začal pracovať v Národnom osvetovom centre ako analyticko-výskumný pracovník, v rokoch 1994 – 1995 bol generálnym riaditeľom, od roku 1995 bol ústredným metodikom a od roku 1998 doteraz znova pôsobí vo funkcii generálneho riaditeľa. (Národné osvetové centrum je národná kultúrna ustanovizeň. Ako vrcholná štátna inštitúcia pôsobí okrem kultúry v oblasti osvetovej, informačnej, vedeckovýskumnej, vzdelávacej a dokumentačnej. Základným poslaním Národného osvetového centra je zabezpečovať, budovať, ochraňovať a napomáhať duchovný rozvoj občanov a živej neprofesionálnej kultúry ako súčasti nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku. Národné osvetové centrum pripravuje a realizuje i projekty vyplývajúce z kultúrnych dohôd s inými štátmi, bilaterálnych projektov, projektov V4 a EÚ atď.). Ako vrcholový manažér organizácie (generálny riaditeľ) sa venuje riadiacej, strategicko-koncepčnej činnosti, modelovaniu, koordinácii a vrcholovému manažmentu projektového riadenia (Národné osvetové centrum v súčasnosti overuje model projektového riadenia v rezorte kultúry). Dlhodobo sa venuje problematike kultúrnej politiky štátu a otázkam analýz, stratégie a modelovania rozvoja neprofesionálnej kultúry, miestnej a regionálnej kultúry (Koncepcia rozvoja miestnej a regionálnej kultúry). Ako básnik debutoval zbierkou Pramene svetla (1977), po nej nasledovala zbierka Rozpätie jasu (1983). Pre básne zo zbierky Interpunkcia svetla (1990) je príznačná kultivovaná básnická výpoveď s vedomím  zodpovednosti básnika za vlastný i spoločenský osud. Je autorom desiatok odborných štúdií a článkov, spolu s profesorom Vladimírom Brožíkom napísal monografiu Dialektika kultúry (1988). Ako kritik recenzuje súčasnú slovenskú literatúru (asi 60 recenzií kníh).Bol jedným zo signatárov výzvy Otvoreného fóra Zachráňme kultúru (1996), ktorú vydalo Združenie divadelníkov na Slovensku ako reakciu na dianie v kultúre v rokoch 1995 a 1996.