Viliam Meško, Terchová
15. 7. 1940 *Viliam Meško, Terchová, umelecký rezbár, hudobník (multiinštrumentalista), spevák, herec, tanečník, ľudový rozprávač – 70 rokov
fotografie z domáceho archívu Viliama Meška
Viliam Meško patrí medzi najvýznamnejších a najvšestrannejších folkloristov, predstaviteľov ľudovej umeleckej tvorby na Slovensku, tak ako hudobník, ako aj drevorezbár.
Od útleho detstva sa venuje spevu, tancu a hre na hudobných nástrojoch (husle prim, husle kontra, basa, heligónka, ústna harmonika, akordeón, rôzne píšťalky, fujara, drumbľa a i.). Hrá ľavou i pravou rukou. Ako 13-ročný sa stal primášom terchovskej mládežníckej muziky, roky prešli a teraz je primášom najstaršej terchovskej muziky. So svojou muzikou sa zúčastnil na mnohých festivaloch doma i v zahraničí, kde získal rôzne ocenenia, aj štátne. Realizovali viaceré nahrávky. Vydal LP-platňu a čo je výnimočné, ako dosiaľ jediný nahral a naspieval sám ako multiplayback (všetky nástroje) kazetu Na terchovskom moste v rozhlase a v OPUS-e kazetu aj CD Veruže mi zahraj ako multiplayback. Ako rodák z Terchovej často vystupuje na festivale Jánošíkove dni, a keďže celý život reprezentuje Jánošíkov kraj, obec Terchová mu udelila čestné občianstvo (2005). V mladosti profesionálne tancoval v SĽUK-u, tancoval, spieval a hral v PUĽS-e v Prešove, bol tiež členom Opery SND, kde spieval a v prípade potreby aj zatancoval. Krátko pracoval ako asistent v Slovenskom filme, kde mal možnosť zahrať si v niekoľkých filmoch najmä s folklórnou tematikou, takisto aj v TV filmoch. Vážnejšie sa výtvarnou tvorbou, t. j. rezbárstvom, začal zaoberať v roku 1959, keď sochár A. Trizuljak prišiel do SĽUK-u vybrať si z tanečníkov model na hlavnú sochu vojaka na Slavíne a vybral si jeho staršieho brata Fera. Chodil s bratom na každé sedenie a pozorne sledoval majstra pri práci. Majster Trizuljak ho veľa naučil a zoznámil ho s prof. Kaltmanom, odborníkom na drevo. Ako rezbár sa neskôr zúčastnil na troch ročníkoch sympózia Kresané do dreva v amfiteátri vo Východnej, kde vytvoril 6 nadmerných drevených plastík. Nadmernú plastiku zbojníka vytvoril aj v Paríži, potom na medzinárodnom folklórnom festivale v Mathe vo Francúzsku, ďalšia socha je v Aténach na radnici. Ďalšia plastika je v Terchovej, 10 jeho plastík zdobí slovenskú záhradu na Floride. Ďalšie sošky sú takmer po celom svete v súkromí, ale i v štátnych galériách a múzeách hlavne na Slovensku. Jeho putovná výstava v Maďarsku trvala pol roka, v Rusku jeho výstava putovala rok a v Amerike a Kanade jeho výstava putovala 18 rokov od Edmontonu až po New Orleans. Jeho sošku – mini terchovsky pár – vyniesli horolezci na Nanga Parbat v Himalájach. Zúčastnil sa na niekoľkých spoločných výstavách, kde získal rôzne ocenenia. Doteraz mal 73 samostatných výstav doma (Košice, Nitra, Terchová, Žilina, Čadca, Bratislava, Rovinka, Dunajská Lužná, Trenčín) a najmä v zahraničí (Česko, Poľsko, Maďarsko, Rusko, Nemecko, Fínsko, Švédsko, Grécko, Rakúsko, Francúzsko, Bulharsko, Turecko, Tunisko, Anglicko, Taliansko, Cyprus, Kanada, USA, Mikronézia – ostrov Palau). Skoro na všetkých výstavách sa zúčastnil sám a osobne ich otváral so svojimi hudobnými nástrojmi a spevom. Svoju rezbársku tvorbu člení na dve témy: janošíkovsko-tanečno-spevácko-hudobnú a sakrálnu (madony, betlehemy, korpusy a i.). V. Meško je jedinečný nielen v rezbárskej, ale aj hudobno-speváckej tvorbe, nikoho nekopíruje, ide svojou cestou. O jeho tvorbe boli nakrútené tri televízne filmy: Múza mu zverila inštrumenty, Neďaleko do Terchovej a Veruže mi zahraj. Vo svojom dome a súčasne ateliéri v Rovinke pri Bratislave sprístupnil verejnosti expozíciu svojich diel a svoju zbierku obrazov. Je zakladateľom a šéfom DFS Červené jabĺčko (2000), ktorý umelecky vedie Tatiana Mincová, dlhoročná sólistka SĽUK-u, a jeho dcéra Žaneta navrhuje a vytvára kroje.
„Všetko veru nepovieš iba slovom či pesničkou. Tá príde – odíde. Dakto ju počuje len raz... hoci ty ju zanôtiš aj sto razy a zakaždým máš z nej radosť, ale mám pocit, že odíde so mnou... aj z pamäti ľudí sa vytratí... ako aj tanec. Tiež pominie. V tebe i v tých druhých. No a voľakedy chceš povedať aj viac. Povedať tak, aby to zostalo, aby si ty zostal v tom. Aj za sto rokov budú vedieť, čo si si myslel, ako si mal rád to, čo bolo a čo je... lebo aj drevo vie rozprávať.“
Vilo Meško
„Drevo je pre Vila Meška hudbou i sochou, je zmyslom života.“
hudobný skladateľ Svetozár Stračina