Literárna Senica 2009 – Radovan Potočár
Radovan Potočár, tretie miesto v kategórii prózy stredoškolákov na XXIII. ročníku Literárnej Senice Ladislava Novomeského 2009.
Študuje na Gymnáziu v Leviciach. Nevie, či sa niektorý z jeho obľúbených aforizmov dá považovať za krédo... Zatiaľ si myslí, že je skôr v pozícii byť oslovovaný tvorbou iných než aby on oslovoval ďalších. No na naše otázky rád odpovedal.
Študuje na Gymnáziu v Leviciach. Nevie, či sa niektorý z jeho obľúbených aforizmov dá považovať za krédo... Zatiaľ si myslí, že je skôr v pozícii byť oslovovaný tvorbou iných než aby on oslovoval ďalších. No na naše otázky rád odpovedal.
Čo ste na „sebe“ pre rozvoj vášho talentu robili v uplynulom roku?
Myslím si, že literárna tvorba (alebo pokus o literárnu tvorbu) nie je šport či iné súperenie, ale individuálna potreba autorov. Pravdupovediac som nikdy cieľavedome netrénoval akési techniky písania a ani sa podrobne nezaoberal literárnymi teóriami. Najosožnejšie v uplynulom roku preto mohlo byť pre mňa kvalitné čítanie, vlastné písanie a tiež kritika či rady od dobrých autorov.
Kto vás získal pre literárnu tvorbu?
K literárnej tvorbe ma motivovalo a stále motivuje viacero ľudí i literatúra sama o sebe. Najvýraznejšie si však spomínam na profesora z nášho gymnázia, ktorý u nás už síce neučí, ale za krátky čas ma dokázal výrazne ovplyvniť.
Čo radi čítate?
Keď poviem, že rád čítam dobré knihy, každý si pod tým predstaví niečo iné. Pre mňa sú to knihy, ktoré v puzdre krásnej štylistiky a pútavého deja ukrývajú vzácne, originálne myšlienky. Dobrá kniha ma dokáže rozplakať, spotiť, rozosmiať, vyčerpať, zobudiť či názorovo ovplyvniť. Jednu knihu, či jedného autora, však vybrať neviem.
Znamená pre vás osobne niečo aj fakt, že ste opakovane ocenení?
Je to pre mňa veľmi veľké a motivujúce potešenie, ktoré ma milo prekvapilo už druhýkrát.
Čím je pre vás zaujímavé prispievať do Literárnej Senice Ladislava Novomeského?
Literárna Senica podľa mojej mienky patrí do špičky literárnych súťaží na Slovensku. Hoci literatúra sama o sebe je čisto subjektívna vec, názor a rady odbornej poroty majú pre mňa vysokú hodnotu. V Literárnej Senici vôbec nejde o diplomy či knižné odmeny, ale o stretnutie s ľuďmi, ktorí vám majú čo povedať.
Viacerí už poznáte aj osobne semináre, alebo autorské čítania či sprievodné akcie tejto celoštátnej súťaže. Čo by ste v nej zmenili?
Predĺžil by som trvanie súťaže aspoň o jeden deň tak, aby bolo viac priestoru na diskusie medzi mladými autormi navzájom a aj diskusie medzi autormi a porotou.
Keby ste mohli ovplyvniť výber literárnej osobnosti, stretnutie s ktorou by vás potešilo na LSLN, kto by to bol?
Rád by som sa stretol napríklad s Pavlom Rankovom, pretože patrí medzi mojich obľúbených autorov a dokonca pochádza taktiež z Levíc. Alebo s kýmkoľvek iným, koho si vážim. Ak však môžem byť úprimný, som typ človeka, ktorý radšej počúva a uvažuje o počutom, než sám hovorí.
Ste na dobrej ceste svojím talentom oslovovať aj iných...
Myslím si, že som skôr v pozícii byť oslovovaný tvorbou iných než aby som ja oslovoval ďalších.
Čo je podľa vás dôležité, ak chce človek uspieť v rodine budúcich knižne publikujúcich autorov?
Zrejme je pravdou, že každý vydáva knihu pre dvoch ľudí. Pre čitateľa a pre seba. A mne dáva zatiaľ zabrať nájsť v literatúre i sám seba.
Čo by ste povedali iným, ak by ste ich chceli získať pre účasť v Literárnej Senici L.N.?
Povedal by som mu, že ak cíti potrebu „vytiahnuť svoje veci zo šuflíka,“ Literárna Senica je správnou voľbou.
Kto vás získal pre literárnu tvorbu?
K literárnej tvorbe ma motivovalo a stále motivuje viacero ľudí i literatúra sama o sebe. Najvýraznejšie si však spomínam na profesora z nášho gymnázia, ktorý u nás už síce neučí, ale za krátky čas ma dokázal výrazne ovplyvniť.
Čo radi čítate?
Keď poviem, že rád čítam dobré knihy, každý si pod tým predstaví niečo iné. Pre mňa sú to knihy, ktoré v puzdre krásnej štylistiky a pútavého deja ukrývajú vzácne, originálne myšlienky. Dobrá kniha ma dokáže rozplakať, spotiť, rozosmiať, vyčerpať, zobudiť či názorovo ovplyvniť. Jednu knihu, či jedného autora, však vybrať neviem.
Znamená pre vás osobne niečo aj fakt, že ste opakovane ocenení?
Je to pre mňa veľmi veľké a motivujúce potešenie, ktoré ma milo prekvapilo už druhýkrát.
Čím je pre vás zaujímavé prispievať do Literárnej Senice Ladislava Novomeského?
Literárna Senica podľa mojej mienky patrí do špičky literárnych súťaží na Slovensku. Hoci literatúra sama o sebe je čisto subjektívna vec, názor a rady odbornej poroty majú pre mňa vysokú hodnotu. V Literárnej Senici vôbec nejde o diplomy či knižné odmeny, ale o stretnutie s ľuďmi, ktorí vám majú čo povedať.
Viacerí už poznáte aj osobne semináre, alebo autorské čítania či sprievodné akcie tejto celoštátnej súťaže. Čo by ste v nej zmenili?
Predĺžil by som trvanie súťaže aspoň o jeden deň tak, aby bolo viac priestoru na diskusie medzi mladými autormi navzájom a aj diskusie medzi autormi a porotou.
Keby ste mohli ovplyvniť výber literárnej osobnosti, stretnutie s ktorou by vás potešilo na LSLN, kto by to bol?
Rád by som sa stretol napríklad s Pavlom Rankovom, pretože patrí medzi mojich obľúbených autorov a dokonca pochádza taktiež z Levíc. Alebo s kýmkoľvek iným, koho si vážim. Ak však môžem byť úprimný, som typ človeka, ktorý radšej počúva a uvažuje o počutom, než sám hovorí.
Ste na dobrej ceste svojím talentom oslovovať aj iných...
Myslím si, že som skôr v pozícii byť oslovovaný tvorbou iných než aby som ja oslovoval ďalších.
Čo je podľa vás dôležité, ak chce človek uspieť v rodine budúcich knižne publikujúcich autorov?
Zrejme je pravdou, že každý vydáva knihu pre dvoch ľudí. Pre čitateľa a pre seba. A mne dáva zatiaľ zabrať nájsť v literatúre i sám seba.
Čo by ste povedali iným, ak by ste ich chceli získať pre účasť v Literárnej Senici L.N.?
Povedal by som mu, že ak cíti potrebu „vytiahnuť svoje veci zo šuflíka,“ Literárna Senica je správnou voľbou.
Za rozhovor poďakoval Milan Soukup

