Literárna Senica 2009 - Martina Boleková
Martina Boleková, laureátka hlavnej ceny – Ceny predsedu Trnavského samosprávneho kraja z Literárnej Senice Ladislava Novomeského 2009 je pedagogičkou Gymnázia v Púchove.
Kto vás získal pre literárnu tvorbu?
Myslím, že to boli moji obľúbení autori.
Koho rada čítate?
Mám rada Dušeka, Mitanu, Kunderu, Murakamiho, Pankovčína, Rankova, z poézie Urbana, Válka, Ondruša, Rúžičkovú...
Ak by ste mohli ovplyvniť výber literárnej osobnosti, stretnutie s ktorou by vás potešilo počas vyhlásenia výsledkov ďalšieho ročníka LSLN, kto by to bol?
Hm..., ktorákoľvek z vyššie uvedených osôb. A najviac tí, čo už nie sú medzi nami...
Ste na dobrej ceste svojím talentom a ďalšou prácou na sebe oslovovať aj iných. Na čom ako autorka pracujete?
Nemyslím si, že písanie je pre mňa práca. Skôr oddych, únik z reality...
Čo považujete za dôležité, ak chce človek uspieť aj v rodine budúcich knižne publikujúcich autorov, na čom by ste chceli ešte popracovať, kým vyjde vaša prvá kniha?
Neviem, pre mňa písanie asi nie je cieľavedomý proces. Píšem trošku z nutnosti, trošku pre radosť. Zdokonaľujem sa skôr podvedome, možno čítaním.
Máte osobné krédo, alebo zásadu či myšlienku, ktorá Vám v živote pomáha?
Nie je to síce krédo, ale veľmi sa mi páči napríklad tento úryvok z Dušekovej poviedky Šesť fotografií:
„Počuješ, čo si myslím?"
„Nie."
„Nedá sa to, pravda?"
„Nedá."
„Vidíš, v tom je tá moja sloboda."
Milujem slobodu svojho vnútorného sveta.
Kto vás získal pre literárnu tvorbu?
Myslím, že to boli moji obľúbení autori.
Koho rada čítate?
Mám rada Dušeka, Mitanu, Kunderu, Murakamiho, Pankovčína, Rankova, z poézie Urbana, Válka, Ondruša, Rúžičkovú...
Ak by ste mohli ovplyvniť výber literárnej osobnosti, stretnutie s ktorou by vás potešilo počas vyhlásenia výsledkov ďalšieho ročníka LSLN, kto by to bol?
Hm..., ktorákoľvek z vyššie uvedených osôb. A najviac tí, čo už nie sú medzi nami...
Ste na dobrej ceste svojím talentom a ďalšou prácou na sebe oslovovať aj iných. Na čom ako autorka pracujete?
Nemyslím si, že písanie je pre mňa práca. Skôr oddych, únik z reality...
Čo považujete za dôležité, ak chce človek uspieť aj v rodine budúcich knižne publikujúcich autorov, na čom by ste chceli ešte popracovať, kým vyjde vaša prvá kniha?
Neviem, pre mňa písanie asi nie je cieľavedomý proces. Píšem trošku z nutnosti, trošku pre radosť. Zdokonaľujem sa skôr podvedome, možno čítaním.
Máte osobné krédo, alebo zásadu či myšlienku, ktorá Vám v živote pomáha?
Nie je to síce krédo, ale veľmi sa mi páči napríklad tento úryvok z Dušekovej poviedky Šesť fotografií:
„Počuješ, čo si myslím?"
„Nie."
„Nedá sa to, pravda?"
„Nedá."
„Vidíš, v tom je tá moja sloboda."
Milujem slobodu svojho vnútorného sveta.
Martinu Bolekovú oslovil Milan Soukup

