Mladá slovenská literatúra

Literárna Senica 2009 - Martina Boleková

Martina Boleková, laureátka hlavnej ceny – Ceny predsedu Trnavského samosprávneho kraja z Literárnej Senice Ladislava Novomeského 2009 je pedagogičkou Gymnázia v Púchove.

Kto vás získal pre literárnu tvorbu?
Myslím, že to boli moji obľúbení autori.

Koho rada čítate?
Mám rada Dušeka, Mitanu, Kunderu, Murakamiho, Pankovčína, Rankova, z poézie Urbana, Válka, Ondruša, Rúžičkovú...

Ak by ste mohli ovplyvniť výber literárnej osobnosti, stretnutie s ktorou by vás potešilo počas  vyhlásenia výsledkov ďalšieho ročníka LSLN, kto by to bol?
Hm..., ktorákoľvek z vyššie uvedených osôb. A najviac tí, čo už nie sú medzi nami...

Ste na dobrej ceste svojím talentom a ďalšou prácou na sebe oslovovať aj iných. Na čom ako autorka pracujete?
Nemyslím si, že písanie je pre mňa práca. Skôr oddych, únik z reality...

Čo považujete za dôležité, ak chce človek uspieť aj v rodine budúcich knižne publikujúcich autorov, na čom by ste chceli ešte popracovať,  kým vyjde vaša prvá kniha?
Neviem, pre mňa písanie asi nie je cieľavedomý proces. Píšem trošku z nutnosti, trošku pre radosť. Zdokonaľujem sa skôr podvedome, možno čítaním.

Máte osobné krédo, alebo zásadu či myšlienku, ktorá Vám v živote pomáha?
Nie je to síce krédo, ale veľmi sa mi páči napríklad tento úryvok z Dušekovej poviedky Šesť fotografií:
„Počuješ, čo si myslím?"
 „Nie."
 „Nedá sa to, pravda?"
 „Nedá."
 „Vidíš, v tom je tá  moja sloboda."
Milujem slobodu svojho vnútorného sveta.
Martinu Bolekovú oslovil Milan Soukup