Literárna Senica 2009 - Ján Babarík
Ján Babarík – víťaz próz v kategórii dospelých a laureát Ceny Literárneho informačného centra na Literárnej Senici Ladislava Novomeského 2009.
Čo ste na „sebe“ robili pri rozvíjaní vášho talentu v uplynulom roku?
Čo som na sebe urobil v uplynulom roku? Čítal a písal som toľko, koľko sa dalo.
Kto vás získal pre literárnu tvorbu?
Zrejme Karl May bol tým prvým impulzom. Mohol som mať nejakých osem – deväť rokov, keď som začal písať román, ktorý sa volal Indián Džou. V posledných – možno desiatich - rokoch aj Kali Bagala.
Koho rád čítate?
V poslednej dekáde nemám obľúbeného spisovateľa. Predtým som mával rôzne etapy – Jenő Rejtő (vidíte? Tento mi dokonca stál za to, aby som kvôli nemu hľadal o s dvomi dĺžňami.), Remarque, Fitzgerald, ruská klasika... Ale už nemám. Čítam, čo mi príde pod ruku a buď to dočítam, alebo zruším. Nemám problém dočítať Lagerlofovú a potom si s chuťou otvoriť Grishama. Z našich neodmietnem Pišťanka, Rankova, Pankovčína. Viem si oddýchnuť aj pri Dánovi.
Čím je pre vás zaujímavé prispievať aj do Literárnej Senice Ladislava Novomeského?
Ja sa na to pozerám dosť pragmaticky, dúfam, že vás moja odpoveď nesklame. Dá sa tu vyhrať slušný honorár za poviedku, čo je pre mňa, ako autora, ktorý nevydáva knihy, jediným hmatateľným ocenením práce. A nemenej dôležité je aj to, že na slovenské pomery je Literárna Senica L.N. veľká súťaž s významnými organizátormi a erudovanou porotou. Uspieť v takejto súťaži je aj vecou prestíže a marketingu. V tomto roku sa mi zadarilo aj v Benediktovej literárnej Prievidzi, Poviedke 2009, aj na IstroCone.
Ak by ste mohli ovplyvniť výber literárnej osobnosti, stretnutie s ktorou by vás potešilo počas vyhlásenia výsledkov tohto alebo ďalšieho ročníka LSLN, kto by to bol a prečo?
Ak to beriem emotívne, tak Pišťanek, Taragel alebo Rankov. Pankovčín nie, preboha, to by som si mohol zle vysvetliť. Rád čítam ich knihy. Ak to vezmem pragmaticky, nik by ma nepotešil viac ako dojatý vydavateľ.
Ste na dobrej ceste svojím talentom a ďalšou prácou na sebe oslovovať aj iných. Na čom ako autor pracujete?
Snažím sa dokončiť román a dať dokopy dve tematické zbierky poviedok. A práve som dokončil peknú poličku na WC, aby som si mal kde odkladať noviny. To je síce z iného súdka, ale je fakt pekná. Ak by mal niekto záujem, nejaký vydavateľ... Môžem ju aj nalakovať...
Máte osobné krédo, alebo zásadu či myšlienku, ktorá vám v živote pomáha?
Nemám. Myslím si, že som dobre vychovaný, na križovatkách sa mám o čo oprieť.
Čo považujete za dôležité, ak chce človek uspieť aj v rodine budúcich knižne publikujúcich autorov, na čom by ste chceli popracovať, kým vyjde vaša prvá kniha?
Písanie je remeslo. Raz som sa rozhodol, že budem žiť v Brne, tak som sa tam presťahoval. Nemal som prácu, nuž som sa prihlásil do jednej stavebnej firmy za klampiara. Poslali ma oplechovať komín. Bolo to na Gorkého ulici v centre. Nemal som predstavu, ako sa to robí. Musel som preliezať na susedné strechy a skúmať cudzie komíny. Po dvoch rokoch už iní chodievali obzerať moju prácu a ja som si mohol povedať, že som dobrý klampiar. Napriek tomu, vždy, keď som uvidel niečo pekne oplechované, som zastal a skúmal, ako to je urobené, či by som to vedel urobiť rovnako alebo lepšie a ak nie, prečo. Kristovanoha, čo som tým chcel povedať?
Ešte sa vrátim k tomu remeslu. Som dobrý v dialógoch a vo fabulovaní. Som slabý v popisoch a charakteroch postáv, ako aj v architektúre, skladbe diela. Takže viem, v čom sa musím zlepšiť a to je dôležité.
Aké je vaše povolanie, kde pracujete?
Som zamestnaný v istej anglickej firme ako operačný manažér pre strednú Európu. Dobre zarábam a málo robím. Z pochopiteľných dôvodov tú prácu milujem.
Čo by ste radi o sebe alebo o svojej literárnej záľube povedali, hoci sme sa na to nespýtali?
Dobre, využijem túto možnosť. Položím si otázku: Čo je pre vás najväčšou prekážkou na ceste k vydaniu knihy?
Absencia literárneho agenta. Je mi veľmi ľúto, že na Slovensko táto kapitalistická vymoženosť ešte nedorazila. Prial by som si, aby som ja, Košičan, mohol poslať niekomu do Bratislavy obsah svojho hard disku s poznámkou: Predaj to kde chceš, dvadsať percent je tvojich. On by mi odpísal: Takýto brak nepredám, oprav to, to a to.
Ja netvrdím, že by mi potom kvitla pšenica. Ale strašne mi chýba spätná väzba z vydavateľstiev. Keďže vôbec nereagujú na tie rukopisy, ja netuším, či ich odmietajú preto, že nie sú kvalitné, alebo sa im nehodia do edičného plánu, alebo nemajú čas si ich prečítať. Literárny agent je v mojich predstavách drzý sršeň, ktorý by dohliadol na to, aby si môj rukopis prečítali a napísali, prečo ho nechcú.
Čo ste na „sebe“ robili pri rozvíjaní vášho talentu v uplynulom roku?
Čo som na sebe urobil v uplynulom roku? Čítal a písal som toľko, koľko sa dalo.
Kto vás získal pre literárnu tvorbu?
Zrejme Karl May bol tým prvým impulzom. Mohol som mať nejakých osem – deväť rokov, keď som začal písať román, ktorý sa volal Indián Džou. V posledných – možno desiatich - rokoch aj Kali Bagala.
Koho rád čítate?
V poslednej dekáde nemám obľúbeného spisovateľa. Predtým som mával rôzne etapy – Jenő Rejtő (vidíte? Tento mi dokonca stál za to, aby som kvôli nemu hľadal o s dvomi dĺžňami.), Remarque, Fitzgerald, ruská klasika... Ale už nemám. Čítam, čo mi príde pod ruku a buď to dočítam, alebo zruším. Nemám problém dočítať Lagerlofovú a potom si s chuťou otvoriť Grishama. Z našich neodmietnem Pišťanka, Rankova, Pankovčína. Viem si oddýchnuť aj pri Dánovi.
Čím je pre vás zaujímavé prispievať aj do Literárnej Senice Ladislava Novomeského?
Ja sa na to pozerám dosť pragmaticky, dúfam, že vás moja odpoveď nesklame. Dá sa tu vyhrať slušný honorár za poviedku, čo je pre mňa, ako autora, ktorý nevydáva knihy, jediným hmatateľným ocenením práce. A nemenej dôležité je aj to, že na slovenské pomery je Literárna Senica L.N. veľká súťaž s významnými organizátormi a erudovanou porotou. Uspieť v takejto súťaži je aj vecou prestíže a marketingu. V tomto roku sa mi zadarilo aj v Benediktovej literárnej Prievidzi, Poviedke 2009, aj na IstroCone.
Ak by ste mohli ovplyvniť výber literárnej osobnosti, stretnutie s ktorou by vás potešilo počas vyhlásenia výsledkov tohto alebo ďalšieho ročníka LSLN, kto by to bol a prečo?
Ak to beriem emotívne, tak Pišťanek, Taragel alebo Rankov. Pankovčín nie, preboha, to by som si mohol zle vysvetliť. Rád čítam ich knihy. Ak to vezmem pragmaticky, nik by ma nepotešil viac ako dojatý vydavateľ.
Ste na dobrej ceste svojím talentom a ďalšou prácou na sebe oslovovať aj iných. Na čom ako autor pracujete?
Snažím sa dokončiť román a dať dokopy dve tematické zbierky poviedok. A práve som dokončil peknú poličku na WC, aby som si mal kde odkladať noviny. To je síce z iného súdka, ale je fakt pekná. Ak by mal niekto záujem, nejaký vydavateľ... Môžem ju aj nalakovať...
Máte osobné krédo, alebo zásadu či myšlienku, ktorá vám v živote pomáha?
Nemám. Myslím si, že som dobre vychovaný, na križovatkách sa mám o čo oprieť.
Čo považujete za dôležité, ak chce človek uspieť aj v rodine budúcich knižne publikujúcich autorov, na čom by ste chceli popracovať, kým vyjde vaša prvá kniha?
Písanie je remeslo. Raz som sa rozhodol, že budem žiť v Brne, tak som sa tam presťahoval. Nemal som prácu, nuž som sa prihlásil do jednej stavebnej firmy za klampiara. Poslali ma oplechovať komín. Bolo to na Gorkého ulici v centre. Nemal som predstavu, ako sa to robí. Musel som preliezať na susedné strechy a skúmať cudzie komíny. Po dvoch rokoch už iní chodievali obzerať moju prácu a ja som si mohol povedať, že som dobrý klampiar. Napriek tomu, vždy, keď som uvidel niečo pekne oplechované, som zastal a skúmal, ako to je urobené, či by som to vedel urobiť rovnako alebo lepšie a ak nie, prečo. Kristovanoha, čo som tým chcel povedať?
Ešte sa vrátim k tomu remeslu. Som dobrý v dialógoch a vo fabulovaní. Som slabý v popisoch a charakteroch postáv, ako aj v architektúre, skladbe diela. Takže viem, v čom sa musím zlepšiť a to je dôležité.
Aké je vaše povolanie, kde pracujete?
Som zamestnaný v istej anglickej firme ako operačný manažér pre strednú Európu. Dobre zarábam a málo robím. Z pochopiteľných dôvodov tú prácu milujem.
Čo by ste radi o sebe alebo o svojej literárnej záľube povedali, hoci sme sa na to nespýtali?
Dobre, využijem túto možnosť. Položím si otázku: Čo je pre vás najväčšou prekážkou na ceste k vydaniu knihy?
Absencia literárneho agenta. Je mi veľmi ľúto, že na Slovensko táto kapitalistická vymoženosť ešte nedorazila. Prial by som si, aby som ja, Košičan, mohol poslať niekomu do Bratislavy obsah svojho hard disku s poznámkou: Predaj to kde chceš, dvadsať percent je tvojich. On by mi odpísal: Takýto brak nepredám, oprav to, to a to.
Ja netvrdím, že by mi potom kvitla pšenica. Ale strašne mi chýba spätná väzba z vydavateľstiev. Keďže vôbec nereagujú na tie rukopisy, ja netuším, či ich odmietajú preto, že nie sú kvalitné, alebo sa im nehodia do edičného plánu, alebo nemajú čas si ich prečítať. Literárny agent je v mojich predstavách drzý sršeň, ktorý by dohliadol na to, aby si môj rukopis prečítali a napísali, prečo ho nechcú.
Za úprimnosť pri odpovediach Jánovi Babaríkovi poďakoval Milan Soukup

