Mladá slovenská literatúra

Archív - Literárna Senica 2009

Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009

Vyhodnotenie celoslovenskej literárnej súťaže Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009 v Záhorskej galérii v Senici 26. novembra 2009.

Bulletin Literárnej Senice 2009 Bulletin Literárnej Senice 2009 [514 kB]

Propozície Literárnej Senice 2009 Propozície Literárnej Senice 2009 [77 kB] (14.10.2009)

Vyhodnotenie XXIII. ročníka Literárnej Senice Ladislava Novomeského 2009

Rozborový seminár poroty s ocenenými autormi v Záhorskej knižnici v Senici
Seminár k 105.výročiu narodenia osobnosti básnika Ladislava Novomeského v Dome kultúry v Senici
Seminár ocenených autorov s porotou v Záhorskej knižnici v Senici
Básnik a prekladateľ Ján Majerník
Víťazka hlavnej ceny
Porotcovia na seminári s ocenenými
Víťaz ceny Literárneho informačného centra
foto © M. Soukup

 

POÉZIA:
Hlavná cena:
Martina Boleková, Púchov


I. kategória:
1. Tomáš Koníček, ZŠ Liptovská Osada
2. Barbora Tresová, ZŠ Tomášikova Košice
3. Erika Virostková, ZUŠ Stará Ľubovňa
Čestné uznania:  
Lenka Cocuľová, ZŠ Svidník
Veronika Jackaninová, ZŠ Svidník
Barbora Plutová, ZUŠ Stará Ľubovňa

II. kategória:
1. Linda Šagátová, Gym. Myjava
2. Michaela Lovásová, Gym. Banská Bystrica
3. Michal Molnár, Gym. Bratislava
Čestné uznania:  
Tomáš Garaj, Gym. Zlaté Moravce
Ivana Drábiková, Gym. Žilina
Mária Bederková, Gym. Senica

III. kategória:
1. Katarína Džunková, Praha
2. Veronika Jančíková, Poprad
3. Ján Marton, Svit
Čestné uznania:
Lýdia Džundová, Kružlov
Jaroslava Smejkalová, Poprad
Miroslav Búran, Jablonica


PRÓZA:
Cena Literárneho informačného centra:
Ján Babarík, Košice


I. kategória:
1. Ján Miloslav Tazberík, ZŠ Bratislava
2. Lukáš Počatko, ZŠ Michalovce
3. neudelené

II. kategória:
1. Damian McBlack (Denis Bím), Gym. Nové Mesto nad Váhom
2. Ivana Čerňanová, Gym. Sučany
3. Radovan Potočár, Gym. Levice

III. kategória:
1. Ján Babarík, Košice
2. Lucia Gecelovská, Košice
3. Ivana Polčíková, Hlohovec
Čestné uznania:
Lenka Suchá, Košice
Miroslav Búran, Jablonica

 

viac o súťaži

Odovzdávanie cien na Literárnej Senici 2009

Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009
Oceňovanie laureátov Literárnej Senice 2009


Ocenení na Literárnej Senici 2009

Konferencia k 105. výročiu narodenia Ladislava Novomeského

Fotogaléria z konferencie k 105. výročiu narodenia básnika politika a reportéra Ladislava Novomeského v Inštitúte ASA v Bratislave 24. novembra 2009.
Fotogaléria z konferencie k 105. výročiu narodenia básnika politika a reportéra Ladislava Novomeského v Inštitúte ASA v Bratislave 24. novembra 2009.
Fotogaléria z konferencie k 105. výročiu narodenia básnika politika a reportéra Ladislava Novomeského v Inštitúte ASA v Bratislave 24. novembra 2009.
Fotogaléria z konferencie k 105. výročiu narodenia básnika politika a reportéra Ladislava Novomeského v Inštitúte ASA v Bratislave 24. novembra 2009.
Fotogaléria z konferencie k 105. výročiu narodenia básnika politika a reportéra Ladislava Novomeského v Inštitúte ASA v Bratislave 24. novembra 2009.
Fotogaléria z konferencie k 105. výročiu narodenia básnika politika a reportéra Ladislava Novomeského v Inštitúte ASA v Bratislave 24. novembra 2009.
Fotogaléria z konferencie k 105. výročiu narodenia básnika politika a reportéra Ladislava Novomeského v Inštitúte ASA v Bratislave 24. novembra 2009.
Fotogaléria z konferencie k 105. výročiu narodenia básnika politika a reportéra Ladislava Novomeského v Inštitúte ASA v Bratislave 24. novembra 2009.
Autor fotografii: © Milan Soukup

V utorok 24. novembra 2009 sa  za účasti ministra kultúry Slovenskej republiky v Inštitúte ASA v Bratislave na Gunduličovej ulici uskutočnila odborná  konferencia  nazvaná „Laco Novomeský – život a dielo.“ Priblížila prínos básnika nielen pre literatúru, ale aj osudy, peripetie, výhry a prehry politika a údel a úskalia práce novinára a reportéra.
Ladislav Novomeský  ako povereník pre osvetu bol pri zrode, či skôr zakladateľskou osobnosťou viacerých národných inštitúcií ako sú  napríklad Slovenská národná galéria, Slovenská filharmónia, Vysoká škola múzických umení, Vysoká škola výtvarných umení a ďalšie...
Konferenciu  spoločne pripravili Spoločnosť Ladislava Novomeského s Inštitútom ASA. A hodnotením osobnosti  sa zaoberali okrem iných tiež minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič, vysokoškolskí pedagógovia, historici, novinári, pracovníci z diplomatickej služby (Peter Juza, Jozef Lysý, Martin Krno, Drahoslav Machala, Milina Rosová, Pavol Stanislav Pius, i básnikova neter žijúca v Bratislave – Oľga Hauskrechtová)... Na konferencii sa zúčastnil tiež írsky básnik a prekladateľ a znalec diela Ladislava Novomeského John Minahane, ktorý Lacovi Nomeskému aj s prekladmi jeho básní do angličtiny venoval svoju knihu „Ladislav Novomeský Slovak spring“ (Slovenská jar).
Účastníci konferencie - delegácia Mesta Senica, Gymnázia Ladislava Novomeského v Senici i Záhorskej knižnice v Senici si osobnosť uctili v urnovom háji bratislavského krematória pri múre slávy položením kvetov na pamätnú tabuľu s básnikovým menom.
Mali by sme sa  zaoberať  najmä presahom odkazu osobnosti  Ladislava Novomeského do súčasnosti. Zaznelo v príhovore ministra kultúry  SR Mareka Maďariča.
Ladislav Novomeský patril medzi kľúčové osobnosti Slovenského národného povstania. Krivo obvinený v 50. rokoch z buržoázneho nacionalizmu bol väznený a neskôr občiansky rehabilitovaný roku 1963.
Milan Soukup

Literárna Senica 2009 - Damian Mc Black (Denis Bím)

Damian Mc Black (Denis Bím), študent Gymnázia v Novom Meste nad Váhom, víťaz v kategórii prózy stredoškolákov na Literárnej Senici Ladislava Novomeského 2009. Denis Bím čoskoro bude končiť stredoškolské štúdium, uvažuje o vysokej škole, rád by v budúcnosti študoval žurnalistiku.




Patríte medzi autorov ocenených už vlani. Čo ste na „sebe“ pri rozvíjanía vášho talentu robili v uplynulom roku?

Na mojej poslednej poviedke sa viditeľne odrazil štylistický a obsahový posun, najmä oproti mojej vlaňajšej súťažnej práci. Predovšetkým na sebe neustále pracujem a neprestávam písať, vďaka čomu zároveň získavam dôležité skúsenosti s kritikou.

Kto vás získal pre literárnu tvorbu?
Tvorivo písať som vlastne začal aktívnejšie len niekoľko rokov dozadu. Tou dobou som ešte obdivoval tú veľkú fantasy senzáciu odštartovanú Harrym Potterom.

Koho radi čítate?
Mám rád knihy hororového žánru a zo súčasnej literatúry obľubujem najmä zahraničných autorov, menovite Stephen King a Peter James.

Znamená pre vás opakované ocenenie? Ovplyvní vaše najbližšie literárne kroky a ambície?
Skutočnosť, že som opakovane dosiahol víťaznú priečku jednoznačne upevnila moje literárne ambície a považujem ju za veľkú výzvu, aby som sa neprestával v literatúre angažovať.

Čím je pre vás zaujímavé prispievať do Literárnej Senice Ladislava Novomeského?
Táto súťaž je pre mňa určite zaujímavá tým, že si vypočujem ďalšie odborné názory na svoju tvorbu, a zároveň mi dáva možnosť prezentovať sa prostredníctvom médií a zároveň aj zborníka súťažných prác, pretože takúto možnosť mnohé literárne súťaže zabezpečiť nedokážu.

Už ste v Senici zažili seminár, autorské čítanie a iné sprievodné akcie tejto celoštátnej súťaže. Ak by ste tu mohli niečo ovplyvniť alebo zmeniť nabudúce, čo by to bolo?
Myslím si, že pre mladých autorov tejto súťaže by bola užitočná napríklad beseda so slovenskými spisovateľmi a básnikmi, ktorí by posúdili nádejné talenty a poskytli by zopár rád, ako zaujať vydavateľov, a tiež ako sa uplatniť v knižnom trhu. Pretože na slovenskom knižnom trhu je biedne málo nových autorov, ktorým by sa podarilo vydať vlastnú knižku. Pritom mnohí slovenskí autori vydávajú svoje diela v Česku, kde je oveľa zreteľnejšia podpora domácich autorov.

Čo by ste povedali iným, ak by ste ich chceli získať pre účasť v Literárnej Senici?
Určite by som vyzdvihol dobrú organizovanosť súťaže a taktiež pri prípadnom ocenení možnosť zviditeľniť sa vďaka zborníku súťaže a takisto aj získať vecné ceny.

Ktorá literárna osobnosť by vás potešila ako hosť ďalšieho ročníka LSLN?

Myslím si, že z domácich autorov by ma potešila účasť Kamila Peteraja, pretože je veľmi dobrým a známym básnikom, má mnoho skúseností a zároveň podporuje začínajúcich autorov.

Ste na dobrej ceste svojím talentom a ďalšou prácou na sebe oslovovať aj iných. Na čom ako autor pracujete?
Ako autor sa určite snažím ľudí zaujať bez toho, aby v tom hrala úlohu komerčnosť a bezúčelnosť. Sám na sebe si všímam, aký štýl písania ma oslovuje najviac. Preto píšem zaujímavo a s tým, aby som čitateľovi sprostredkoval zážitok. Zážitok pokiaľ možno naozaj silný. Rád píšem provokatívne. Núti to ľudí zamyslieť sa nad tým, čo chcem povedať.

Máte osobné krédo, alebo zásadu,  ktorá vám v živote pomáha?
Mojím mottom je zrejme veta, ktorá vystihuje nielen moju tvorbu, ale i celý môj život a všetko naokolo, a to „Nič nie je také, ako sa zdá.“ V ťažších chvíľkach mi tiež pomáha predstava, že mám svoj život vo vlastných rukách a môžem dosiahnuť všetko, čo chcem, ak sa nevzdám.

Čo považujete za dôležité, aby ste uspeli aj v rodine budúcich knižne publikujúcich autorov, na čom chcete popracovať, kým vyjde vaša prvá kniha?
Pre mňa osobne by vydanie mojej prvej knižky znamenalo začiatok jednej cesty. Za dôležité pre získanie úspechu považujem to, aby sa debutujúci autor nestratil zo zreteľa čitateľov a aby neustále pracoval na sebe nielen ako na spisovateľovi, ale hlavne ako na osobnosti.

Čo by ste pripojili o sebe a vašej literárnej záľube?
K samotnej svojej tvorbe by som možno povedal toľko, že práve pracujem na vlastnom románe a takisto mám v pláne aj zopár nových poviedok. Uvidím, ako to celé dopadne, ale veľmi dúfam, že sa mi podarí osloviť nejakého vydavateľa. A keby aj nie, určite to nevzdám.
Damiana Mc Blacka (Denisa Bíma) oslovil Milan Soukup

Literárna Senica 2009 - Ivana Čerňanová

Ivana Čerňanová – druhá cena v kategórii próza stredoškolákov na Literárnej Senici Ladislava Novomeského 2009. Ocenená I. Čerňanová je študentkou štvrtého ročníka Bilingválneho gymnázia Milana Hodžu v Sučanoch.

Patríte medzi autorov, ktorí prevzali ocenenia už vlani. Čo ste na „sebe“ z hľadiska rozvíjania vášho talentu robili v uplynulom roku?
V súťaži Literárna Senica Ladislava Novomeského som bola ocenená veľmi dávno - ešte v roku 2004. Získala som vtedy čestné uznanie v kategórii základných škôl. Odvtedy ubehlo už veľa času, preto je pre mňa dosť ťažké porovnávať, ale myslím sa, že som sa zlepšila minimálne v štylistike. Som taktiež už dospelejšia a na veci sa pozerám inými očami.

Kto vás získal pre literárnu tvorbu?
Písať som začala ako druháčka na základnej škole. Od detstva som mala bohatú fantáziu a túžila som zachytiť všetky príbehy, ktoré som si vymyslela v hlave. Začínala som rozprávkami pre deti a postupne som prešla k písaniu poviedok.

Koho rada čítate?
Posledných pár rokov sa v škole usilujem prelúskať hlavne dielami povinnej literatúry, z ktorej ma viaceré zaujali a inšpirovali. Nedávno som bola očarená dielami Georga Orwella či zbierkou poviedok Dušana Mitanu Nočné správy.

Znamená pre vás niečo fakt, že ste opakovane ocenená, ovplyvní to vaše najbližšie literárne kroky a ambície?
Každé ocenenie poteší a zahreje pri srdci. O to viac, keď je opakované.

Váš talent potvrdili aj poroty a odborníci iných literárnych súťaží. Čím je pre vás zaujímavé prispievať do Literárnej Senice Ladislava Novomeského?
Je veľmi zaujímavé  zúčastňovať sa rôznych súťaží, keďže v každej súťaži je porota zložená z iných osobností. Ich hodnotenia sú pre mňa veľmi prínosné, pretože mi pomáhajú ďalej rozvíjať moje písanie. Literárna Senica Ladislava Novomeského je súťaž s dlhodobou tradíciu, s hodnoteniami na vysokej úrovni.

Váš talent potvrdili aj poroty a odborníci na iných literárnych súťažiach. Čím je pre vás zaujímavé prispievať do Literárnej Senice Ladislava Novomeského?
Je pre mňa naozaj ťažké hodnotiť sprievodné podujatia Literárnej Senice, keďže som sa vyhodnotenia zúčastnila len v roku 2004. Literárna Senica Ladislava Novomeského bola však prvou celoslovenskou literárnou súťažou,  na ktorej som sa zúčastnila, preto mám práve na toto vyhodnotenie veľa milých spomienok.

Čo by ste povedali iným, ak by ste niekoho chceli získať pre účasť v Literárnej Senici?
Určite by som účasť v Literárnej Senici odporučila každému, kto sa venuje písaniu, pretože je to obrovská skúsenosť a príležitosť na rozvíjanie literárneho talentu.

Ak by ste mali možnosť ovplyvniť výber literárnej osobnosti, stretnutie s ktorou by vás potešilo na ďalšom ročníku LSLN, kto by to bol a prečo?
Myslím si, že stretnutie s akoukoľvek literárnou osobnosťou by bolo pre mňa veľmi prínosné. Rada by som napríklad stretla pána Dušana Mitanu, keďže, ako som už spomínala, jeho zbierka Nočné správy ma veľmi zaujala a inšpirovala.

Ste na dobrej ceste svojím talentom a ďalšou prácou na sebe oslovovať aj iných. Na čom ako autorka pracujete?
Vo svojich dielach sa snažím kombinovať svoje zážitky so svojimi predstavami a fantáziou. Snažím sa hľadať stále nové a nové námety a neustále zlepšovať svoje písanie.

Máte osobné krédo, alebo zásadu či myšlienku, ktorá vám v živote pomáha?

Som taká, aká som, a nie taká, aká by som podľa ostatných mala byť. Je to ich omyl, nie moje zlyhanie.

Čo považujete za dôležité, ak chce človek uspieť aj v rodine budúcich knižne publikujúcich autorov?
Myslím si, že autor v prvom rade musí mať dobrú myšlienku a musí vedieť s touto myšlienkou pracovať, aby vytvoril hodnotné dielo. Som presvedčená, že ja ako autor mám ešte na čom popracovať a čo zlepšovať vo svojej tvorbe.
Ivanu Čerňanovú oslovil Milan Soukup

Literárna Senica 2009 - Ján Babarík

Ján Babarík – víťaz próz v kategórii dospelých a laureát Ceny Literárneho informačného centra na Literárnej Senici Ladislava Novomeského 2009.

Čo ste na „sebe“  robili pri rozvíjaní vášho talentu v uplynulom roku?
Čo som na sebe urobil v uplynulom roku? Čítal a písal som toľko, koľko sa dalo.

Kto vás získal pre literárnu tvorbu?
Zrejme Karl May bol tým prvým impulzom. Mohol som mať nejakých osem – deväť rokov, keď som začal písať román, ktorý sa volal Indián Džou. V posledných – možno desiatich -  rokoch aj Kali Bagala.

Koho rád čítate?
V poslednej dekáde nemám obľúbeného spisovateľa. Predtým som mával rôzne etapy – Jenő Rejtő (vidíte? Tento mi dokonca stál za to, aby som kvôli nemu hľadal o s dvomi dĺžňami.), Remarque, Fitzgerald, ruská klasika... Ale už nemám. Čítam, čo mi príde pod ruku a buď to dočítam, alebo zruším. Nemám problém dočítať Lagerlofovú a potom si s chuťou otvoriť Grishama. Z našich neodmietnem Pišťanka, Rankova, Pankovčína. Viem si oddýchnuť aj pri Dánovi.

Čím je pre vás zaujímavé prispievať aj do Literárnej Senice Ladislava Novomeského?
Ja sa na to pozerám dosť pragmaticky, dúfam, že vás moja odpoveď nesklame. Dá sa tu vyhrať slušný honorár za poviedku, čo je pre mňa, ako autora, ktorý nevydáva knihy, jediným hmatateľným ocenením práce. A nemenej dôležité je aj to, že na slovenské pomery je Literárna Senica L.N. veľká súťaž s významnými organizátormi a erudovanou porotou. Uspieť v takejto súťaži je aj vecou prestíže a marketingu. V tomto roku sa mi zadarilo aj v Benediktovej literárnej Prievidzi, Poviedke 2009, aj na IstroCone.

Ak by ste mohli ovplyvniť výber literárnej osobnosti, stretnutie s ktorou by vás potešilo počas  vyhlásenia výsledkov tohto alebo ďalšieho ročníka LSLN, kto by to bol a prečo?
Ak to beriem emotívne, tak Pišťanek, Taragel alebo Rankov. Pankovčín nie, preboha, to by som si mohol zle vysvetliť. Rád čítam ich knihy. Ak to vezmem pragmaticky, nik by ma nepotešil viac ako dojatý vydavateľ.

Ste na dobrej ceste svojím talentom a ďalšou prácou na sebe oslovovať aj iných. Na čom ako autor pracujete?
Snažím sa dokončiť román a dať dokopy dve tematické zbierky poviedok. A práve som dokončil peknú poličku na WC, aby som si mal kde odkladať noviny. To je síce z iného súdka, ale je fakt pekná. Ak by mal niekto záujem, nejaký vydavateľ... Môžem ju aj nalakovať...

Máte osobné krédo, alebo zásadu či myšlienku, ktorá vám v živote pomáha?
Nemám. Myslím si, že som dobre vychovaný, na križovatkách sa mám o čo oprieť.

Čo považujete za dôležité, ak chce človek uspieť aj v rodine budúcich knižne publikujúcich autorov, na čom by ste chceli popracovať, kým vyjde vaša prvá kniha?
Písanie je remeslo. Raz som sa rozhodol, že budem žiť v Brne, tak som sa tam presťahoval. Nemal som prácu, nuž som sa prihlásil do jednej stavebnej firmy za klampiara. Poslali ma oplechovať komín. Bolo to na Gorkého ulici v centre. Nemal som predstavu, ako sa to robí. Musel som preliezať na susedné strechy a skúmať cudzie komíny. Po dvoch rokoch už iní chodievali obzerať moju prácu a ja som si mohol povedať, že som dobrý klampiar. Napriek tomu, vždy, keď som uvidel niečo pekne oplechované, som zastal a skúmal, ako to je urobené, či by som to vedel urobiť rovnako alebo lepšie a ak nie, prečo.  Kristovanoha, čo som tým chcel povedať?
Ešte sa vrátim k tomu remeslu. Som dobrý v dialógoch a vo fabulovaní. Som slabý v popisoch a charakteroch postáv, ako aj v architektúre, skladbe diela.  Takže viem, v čom sa musím zlepšiť a to je dôležité.

Aké je vaše povolanie, kde pracujete?
Som zamestnaný v istej anglickej firme ako operačný manažér pre strednú Európu. Dobre zarábam a málo robím. Z pochopiteľných dôvodov tú prácu milujem.

Čo by ste radi o sebe alebo o svojej literárnej záľube povedali, hoci sme sa na to nespýtali?
Dobre, využijem túto možnosť. Položím si otázku: Čo je pre vás najväčšou prekážkou na ceste k vydaniu knihy?
Absencia literárneho agenta. Je mi veľmi ľúto, že na Slovensko táto kapitalistická vymoženosť ešte nedorazila. Prial by som si, aby som ja, Košičan, mohol poslať niekomu do Bratislavy obsah svojho hard disku s poznámkou: Predaj to kde chceš, dvadsať percent je tvojich. On by mi odpísal: Takýto brak nepredám, oprav to, to a to.
Ja netvrdím, že by mi potom kvitla pšenica. Ale strašne mi chýba spätná väzba z vydavateľstiev. Keďže vôbec nereagujú na tie rukopisy, ja netuším, či ich odmietajú preto, že nie sú kvalitné, alebo sa im nehodia do edičného plánu, alebo nemajú čas si ich prečítať. Literárny agent je v mojich predstavách drzý sršeň, ktorý by dohliadol na to, aby si môj rukopis prečítali a napísali, prečo ho nechcú.
Za úprimnosť pri odpovediach Jánovi Babaríkovi poďakoval Milan Soukup

Literárna Senica 2009 - Ján Miloslav Tazberík

Ján Miloslav Tazberík, víťaz kategórie prózy detí na Literárnej Senici Ladislava Novomeského 2009. Ján M. Tazberík z Bernolákova je žiakom Základnej školy Dr. Milana Hodžu v Bratislave.

Patríš medzi autorov, ktorí prevzali ocenenia už vlani. Čo si na „sebe“ pre rozvoj svojho talentu robil v uplynulom roku?
Nič mimoriadne.

Kto ťa získal pre literárnu tvorbu?

Nikto. Sám som začal pociťovať, že svoje myšlienky môžem zapísať.

Čo rád čítaš?

Obľubujem anglosaské poviedky od rôznych autorov(Jack Finney, Damon Knight, John Brunner, Robert Bloch atď.)

Znamená pre teba niečo opakované ocenenie, ovplyvní tvoje najbližšie literárne kroky a ambície?

Áno. Úspechy v literárnych súťažiach sa dajú brať aj ako dobrá štartovacia pozícia pre ďalšiu literárnu prácu.

Tvoj talent potvrdili aj poroty iných literárnych súťaží. Čím je pre teba zaujímavé, prispievať aj do Literárnej Senice Ladislava Novomeského?

Som veľmi rád, že som bol ocenený v Literárnej Senici. Je to uznávaná a známa súťaž.

Čo by si na Literárnej Senici zmenil, ak by si mohol?

Myslím, že Literárna Senica je dobrá taká, aká je. Keby sa zmenila už by to nebola Literárna Senica,

Čo by si povedal iným, ak by si ich chcel získať pre účasť v Literárnej Senici Ladislava Novomeského?

Ten niekto by to sám musel chcieť. Viem z vlastnej skúsenosti, že keď niekto niečo nechce, tak to dobre nespraví a pri písaní to platí dvojnásobne.

Ak by si mohol ovplyvniť výber literárnej osobnosti, stretnutie s ktorou by ťa potešilo na Literárnej Senici nabudúce, kto by to bol?

Peter Jaroš a  Július Balco

Čo považuješ za dôležité, ak chce človek uspieť aj v rodine budúcich knižne publikujúcich autorov?

Predovšetkým musí zapracovať sám na sebe a snažiť sa.
Jána Miloslava Tazberíka oslovil Milan Soukup

Literárna Senica 2009 - Katarína Džunková

Katarína Džunková, víťazka hlavnej ceny Literárnej Senice 2008 a v Literárnej Senici Ladislava Novomeského 2009 víťazka kategórie poézia dospelých. Študuje v Prahe dve vysoké školy - porovnávaciu jazykovedu a sanskrit a teraz pracuje ako predavačka.

Patríte medzi autorov, ktorí prevzali ocenenia už vlani. Čo ste na „sebe“ z hľadiska rozvíjania vášho talentu robili v uplynulom roku?
Ja ani neviem, či človek má voľajakú zásluhu na tom, ako sa jeho talent rozvinie. No, isteže sa tomu dá napomôcť čítaním alebo svedomitejším prístupom k vlastným prácam. Ale zvlášť v poézií platí, že to, ako a či sa jeho talent rozvinie, závisí od jeho osobného rastu, vlastne od každého skutku. Báseň je také vysvedčenie svedomia, nedá sa v nej klamať. Za každý čin, keď sa človek prekoná, menej klame a uberie si z pýchy, môže dostať lepšiu „známku“. Ibaže to platí aj opačným smerom a ozaj ak človek duševne chradne, premietne sa to aj do básní a to sa môže stať kedykoľvek, nikde nie je napísané, že nie. No ale aby som bola trochu konkrétnejšia: za minulý rok som sa vrátila k tomu, na čo som od puberty zabudla a čo k básni patrí. Opäť som im začala dávať názvy. Lebo aký je to nezodpovedný prístup, keď niečomu nedáte meno. A vôbec, človek má dar pomenovávať a tým oživovať veci, tak aké je to krkavčie od autora, ak mu za názov nestoja ani vlastné básne.   

Kto vás získal pre literárnu tvorbu?
Teodor Križka.

Koho rada čítate?
Momentálne Paula Claudela a Marinu Cvetajevovú.

Znamená pre vás osobne niečo aj fakt, že ste opakovane ocenená? Ovplyvní to vaše najbližšie literárne kroky a ambície?
Musím si dávať pozor, aby ma to dajako nepokrivilo. Ale je pravda, že účasť v literárnych súťažiach preposiela naše práce zo subjektívnej do spoločenskej roviny. Našej literárnej scéne sa mladí ľudia približujú práve skrz súťaže. Aj keď je zvláštne, že tento proces má práve takú súperiacu formu – súťažili medzi sebou sochári v antike, súťažilo sa v stredoveku – no ale dá sa krása pomerať? Vlastne ma zarazilo, ako zvláštne znie to slovné spojenie „literárna scéna“. Kto vyznie pred kým a ako – trochu to pripomína divadlo.

Váš talent už viac ráz potvrdili aj poroty a odborníci z iných literárnych súťaží. Čím je pre vás zaujímavé, prispievať aj do Literárnej Senice Ladislava Novomeského?
Vážim si porotu, i to, že im na literatúre záleží.

Ak by ste niečo v senickej súťaži mali alebo mohli ovplyvniť či zmeniť, čo by to bolo, prípadne prečo?
Aby nás porota viac karhala, nedovoľovala nám spúšťať sa k ľahkým témam. Bojím sa, že sme veľmi namyslená generácia.

Čo by ste povedali iným, ak by ste ich chceli získať práve pre účasť v Literárnej Senici Ladislava Novomeského?
Ja viem, že sa účasť v súťažiach zdá márna, a i v istom zmysle to je trochu úsmevné, ale nech sa, prosím, ľudia, ktorí ozaj úprimne píšu, za svoj dar nehanbia a idú s ním von, k druhým. Hoci aj práve formou toľko skloňovaných literárnych súťaží.

Ak by ste mohli ovplyvniť výber literárnej osobnosti, stretnutie s ktorou by vás potešilo nabudúce, kto by to bol a prečo?
Niekto, kto by nám vedel prehovoriť do duše. Aby sa literárne súťaže nekončili samy v sebe cyklickým odovzdávaním cien.

Ste na dobrej ceste svojím talentom a ďalšou prácou na sebe oslovovať iných. Na čom ako autorka pracujete?
Momentálne píšem novelu Eupalinova láska – o antickom sochárovi, ktorý síce prekrásne tvoril, ale mal rád len seba. Chcela by som sa tou prácou vychovať.

Máte osobné krédo alebo zásadu či myšlienku, ktorá vám v živote pomáha?
To, čo nám ozaj pomáha, je milosť. Bez toho sa ozaj nedá žiť.

Čo považujete za dôležité, aby ste uspeli aj v rodine budúcich knižne publikujúcich autorov, na čom by ste chceli ešte popracovať, kým vyjde vaša prvá kniha?
Jáj, keby ste vedeli, ako ma trápi, že neviem písať pekným, viazaným veršom a dodržiavať literárne formy! A že mám toľko neprečítaného! A že často uhýbam pred čítaním hlbokých, pravdivých básní, lebo nechcem podstúpiť bolesť a ukrojiť si zo seba. A chcela by som sa zbaviť akejkoľvek literárnej štylizácie a zároveň mala väčší nadhľad a zodpovednejší vzťah k vlastnej tvorbe. Lebo občas to beriem ozaj iba ako hru.

Čo by ste nám ešte o sebe alebo o svojej literárnej záľube povedali?
Práve pred niekoľkými dňami sa mi dostal zborník z jednej literárnej súťaže a bolo mi veľmi smutno z príspevkov, ktoré som tam objavila. Veď tvorba je krásna, i radosť zo života – ale to, že sa v literatúre čoraz častejšie objavujú vulgárne, jednoúčelové témy, že rezignovala na pozdvihnutie človeka... je to smutná vizitka. A trápi ma i na sebe, ako často zneužívam vlastne citové pohnutia tak, aby som z nich vytlačila báseň ako „z tuby“. My mladí autori veľmi potrebujeme naučiť sa úcte ku slovu a k pravde. Neexperimentovať so všetkým a neposmievať sa. Asi ani nevieme, aký vzácny poklad držíme v rukách, ak narábame s tým ctihodným, čo sa nazýva poézia.
Katarínu Džunkovú oslovil Milan Soukup

Literárna Senica 2009 - Martina Boleková

Martina Boleková, laureátka hlavnej ceny – Ceny predsedu Trnavského samosprávneho kraja z Literárnej Senice Ladislava Novomeského 2009 je pedagogičkou Gymnázia v Púchove.

Kto vás získal pre literárnu tvorbu?
Myslím, že to boli moji obľúbení autori.

Koho rada čítate?
Mám rada Dušeka, Mitanu, Kunderu, Murakamiho, Pankovčína, Rankova, z poézie Urbana, Válka, Ondruša, Rúžičkovú...

Ak by ste mohli ovplyvniť výber literárnej osobnosti, stretnutie s ktorou by vás potešilo počas  vyhlásenia výsledkov ďalšieho ročníka LSLN, kto by to bol?
Hm..., ktorákoľvek z vyššie uvedených osôb. A najviac tí, čo už nie sú medzi nami...

Ste na dobrej ceste svojím talentom a ďalšou prácou na sebe oslovovať aj iných. Na čom ako autorka pracujete?
Nemyslím si, že písanie je pre mňa práca. Skôr oddych, únik z reality...

Čo považujete za dôležité, ak chce človek uspieť aj v rodine budúcich knižne publikujúcich autorov, na čom by ste chceli ešte popracovať,  kým vyjde vaša prvá kniha?
Neviem, pre mňa písanie asi nie je cieľavedomý proces. Píšem trošku z nutnosti, trošku pre radosť. Zdokonaľujem sa skôr podvedome, možno čítaním.

Máte osobné krédo, alebo zásadu či myšlienku, ktorá Vám v živote pomáha?
Nie je to síce krédo, ale veľmi sa mi páči napríklad tento úryvok z Dušekovej poviedky Šesť fotografií:
„Počuješ, čo si myslím?"
 „Nie."
 „Nedá sa to, pravda?"
 „Nedá."
 „Vidíš, v tom je tá  moja sloboda."
Milujem slobodu svojho vnútorného sveta.
Martinu Bolekovú oslovil Milan Soukup

Literárna Senica 2009 - Miroslav Búran

Miroslav Búran, držiteľ čestných uznaní tak v poézii, ako i v próze dospelých na Literárnej Senici Ladislava Novomeského 2009. Žije v Jablonci, vyštudoval elektrotechnickú priemyslovku, pracuje v malej strojárskej firme.

Patríte medzi autorov, ktorí prevzali ocenenia už vlani, čo ste na „sebe“ robili pri rozvoji vášho talentu v uplynulom roku?
Hlavne som veľa písal. Publikujem svoje veci na viacerých literárnych serveroch, kde dostávam rôzne reakcie na moje diela. Vždy je tam nejaká spätná väzba, väčšinou pozitívna, ale občas aj negatívna. Podľa toho, ako ľudia reagujú, zisťujem, či som sa vydal správnym smerom. Tiež som čítal iných autorov, kolegov  a urobil som si pohľad na to, aké je súčasné literárne smerovanie.

Kto vás získal pre literárnu tvorbu?
Pre literárnu tvorbu ma v podstate nezískal nikto. Začal som tak nejak sám od seba. Keď som bol na vojenčine, kamarát napísal jednu strofu básne a ja som ju dokončil. Od tej chvíle som písal.

Koho rád čítate?
Čítam mnohýchc autorov publikujúcich na internete. Sú tam takí, ktorí už vydali svoje knihy. Je to napríklad Maroš Andrejčík, skvelý prozaik, ktorý vydal dve knihy Cartel A a Kundrattoff. Ďalej je to česká prozaička Jana Jirásková, ktorá vydala zbierku poviedok Kanička pošmodrchaná. Z básnikov sú to napríklad Dalimír Stano, ktorý vydal sedem básnických zbierok alebo Pavol Garan s vydanou zatiaľ jednou zbierkou. Ak mám vysloviť niekoho z našich slovenských velikánov, určite je to pán Milan Rúfus a jeho básne. A jednou z mojich obľúbených kníh je aj Tisícročná včela od Petra Jaroša.

Znamená pre vás niečo fakt, že ste opakovane ocenený?
Samozrejme. To, že som opäť ocenený, si veľmi vážim. Utvrdzuje ma to v tom, že moje písanie má zmysel, a preto v ňom budem pokračovať. Či bude niekedy nejaká zbierka, ukáže čas.

Váš talent potvrdili odborníkmi tiež z iných literárnych súťaží. Čím je pre vás zaujímavé prispievať do Literárnej Senice Ladislava Novomeského?
Keďže som bol ocenený aj v iných súťažiach, mám trocha prehľad a môžem smelo povedať, že Literárna Senica patrí medzi najkvalitnejšie na Slovensku. Ja by som ju dokonca zaradil medzi tri najlepšie u nás, keďže sa zúčastňujem aj  na českých literárnych súťažiach.

Ak by ste niečo v senickej súťaži mohli zmeniť, čo by to bolo?
Na minuloročnom seminári som sa nezúčastnil. Bol som až na hlavnom programe a odovzdávaní cien. Bol to zážitok, keďže tam bol aj pán prezident Ivan Gašparovič a osobne nám všetkým zablahoželal. Ja z môjho pohľadu by som teda  nezmenil vôbec nič.

Čo by ste povedali iným, ak by ich chceli získať pre Literárnu Senicu?
Určite by som im povedal, že je to kvalitná súťaž a ak chcú skutočne preveriť svoje autorské schopnosti, tak nech pošlú príspevky práve do Literárnej Senice. A dodal by som, že je to jedna z mála súťaží na Slovensku, ktorá dáva oceneným autorom aj finančnú odmenu.

Ste na dobrej ceste svojím talentom oslovovať aj iných. Na čom pracujete?
Veľa píšem. Snažím sa občas písať viac tematicky, aby som potom mohol básne alebo poviedky združiť do konkrétnych zbierok.

Máte osobné krédo, alebo zásadu, ktorá vám v živote pomáha?
Osobné krédo ani nie. Len si vždy vravím, že ak sa moje diela páčia čo i len jednému človeku, tak moje písanie má zmysel!

Čo považujete za dôležité pre úspech, kým vám vyjde prvá kniha?
Podľa mňa je dôležitá predstavivosť a samozrejme talent. Dokázať sa pozerať na úplne obyčajné veci trochu inak. Svojím vlastným pohľadom poskladať myšlienku na papier tak, aby zaujala. No a stále treba pracovať. Určite by som chcel zlepšiť viazané verše a tiež písať viac kvalitných poviedok.

Čo by ste dodali o sebe alebo o svojej literárnej záľube?
Rád by som dodal, že pre začínajúcich autorov sú dobré internetové literárne servery, na ktorých publikuje veľmi veľa začínajúcich autorov. A skutočne je z čoho vyberať. Niektoré sú pre úplných začiatočníkov, iné pre pokročilých. Takže, ak by chcel niekto začať písať, či publikovať, stačí si zapnúť internet a vyhľadať vo vyhľadávači literárny server.
Miroslava Búrana oslovil Milan Soukup

Literárna Senica 2009 – Radovan Potočár

Radovan Potočár, tretie miesto v kategórii prózy stredoškolákov na XXIII. ročníku Literárnej Senice Ladislava Novomeského 2009.
Študuje na Gymnáziu v Leviciach. Nevie, či sa niektorý z jeho obľúbených aforizmov dá považovať za krédo... Zatiaľ si myslí, že je skôr v pozícii byť oslovovaný tvorbou iných než aby on oslovoval ďalších. No na naše otázky rád odpovedal.


Čo ste na „sebe“ pre rozvoj vášho talentu robili v uplynulom roku?
Myslím si, že literárna tvorba (alebo pokus o literárnu tvorbu) nie je šport či iné súperenie, ale individuálna potreba autorov. Pravdupovediac som nikdy cieľavedome netrénoval akési techniky písania a ani sa podrobne nezaoberal literárnymi teóriami. Najosožnejšie v uplynulom roku preto mohlo byť pre mňa kvalitné čítanie, vlastné písanie a tiež kritika či rady od dobrých autorov.

Kto vás získal pre literárnu tvorbu?
K literárnej tvorbe ma motivovalo a stále motivuje viacero ľudí i literatúra sama o sebe. Najvýraznejšie si však spomínam na profesora z nášho gymnázia, ktorý u nás už síce neučí, ale za krátky čas ma dokázal výrazne ovplyvniť.

Čo radi čítate?
Keď poviem, že rád čítam dobré knihy, každý si pod tým predstaví niečo iné. Pre mňa sú to knihy, ktoré v puzdre krásnej štylistiky a pútavého deja ukrývajú vzácne, originálne myšlienky. Dobrá kniha ma dokáže rozplakať, spotiť, rozosmiať, vyčerpať, zobudiť či názorovo ovplyvniť. Jednu knihu, či jedného autora, však vybrať neviem.

Znamená pre vás osobne niečo aj fakt, že ste opakovane ocenení?

Je to pre mňa veľmi veľké a motivujúce potešenie, ktoré ma milo prekvapilo už druhýkrát.

Čím je pre vás zaujímavé prispievať do Literárnej Senice Ladislava Novomeského?

Literárna Senica podľa mojej mienky patrí do špičky literárnych súťaží na Slovensku. Hoci literatúra sama o sebe je čisto subjektívna vec, názor a rady odbornej poroty majú pre mňa vysokú hodnotu. V Literárnej Senici vôbec nejde o diplomy či knižné odmeny, ale o stretnutie s ľuďmi, ktorí vám majú čo povedať.  

Viacerí už poznáte aj osobne semináre, alebo autorské čítania či sprievodné akcie tejto celoštátnej súťaže. Čo by ste v nej zmenili?

Predĺžil by som trvanie súťaže aspoň o jeden deň tak, aby bolo viac priestoru na diskusie medzi mladými autormi navzájom a aj diskusie medzi autormi a porotou.

Keby ste mohli ovplyvniť výber literárnej osobnosti, stretnutie s ktorou by vás potešilo na LSLN, kto by to bol?

Rád by som sa stretol napríklad s Pavlom Rankovom, pretože patrí medzi mojich obľúbených autorov a dokonca pochádza taktiež z Levíc. Alebo s kýmkoľvek iným, koho si vážim. Ak však môžem byť úprimný, som typ človeka, ktorý radšej počúva a uvažuje o počutom, než sám hovorí.

Ste na dobrej ceste svojím talentom oslovovať aj iných...

Myslím si, že som skôr v pozícii byť oslovovaný tvorbou iných než aby som ja oslovoval ďalších.

Čo je podľa vás dôležité, ak chce človek uspieť v rodine budúcich knižne publikujúcich autorov?

Zrejme je pravdou, že každý vydáva knihu pre dvoch ľudí. Pre čitateľa a pre seba. A mne dáva zatiaľ zabrať nájsť v literatúre i sám seba.

Čo by ste povedali iným, ak by ste ich chceli získať pre účasť v Literárnej Senici L.N.?

Povedal by som mu, že ak cíti potrebu „vytiahnuť svoje veci zo šuflíka,“ Literárna Senica je správnou voľbou.
Za rozhovor poďakoval Milan Soukup

Literárna Senica 2009 – Linda Šagátová

Linda Šagátová – prvé miesto v kategórii poézia stredoškolákov na Literárnej Senici Ladislava Novomeského 2009. Ocenená Linda Šagátová je študentkou šiesteho ročníka Gymnázia v Myjave.
„Štúdium je vraj jedným z najťažších povolaní“ a Lindu „momentálne takto zamestnáva Gymnázium v Myjave, presnejšie VI.O.“ V XXIII. ročníku celoštátnej autorskej súťaže Literárna Senica Ladislava  Novomeského 2009 získala za poéziu 1. miesto v kategórii stredoškolákov, rok predtým bola víťazkou v kategórii detí. Pre Lindino ochorenie v čase vyhlásenia výsledkov za ňu cenu prevzal otec, nuž sme ju  oslovili elektronicky.


Čo si pre rozvitie tvojho talentu robila v roku 2009?
Ako zvyčajne, snažila som sa získavať informácie o remesle písania. Výraznejšiu zmenu väčšinou uvidím v textoch, ktoré akoby sa napísali samé. V nich podvedomie ukazuje snahu vedomia o postup.

Kto ťa získal pre literárnu tvorbu?

Počnúc napríklad Ľudmilou Podjavorinskou v mojom útlom detstve, končiac množstvom autorov, ktorých čítam dnes, každý vniesol do môjho vnímania literatúry niečo nové. Vrátane vnímania literatúry ako spôsobu sebarealizácie.

Koho rada čítaš?
Doteraz mi mnohí odporúčali, aby som čítala kvalitnú literatúru. Pre autora (aj čitateľa) však raz nastane čas, kedy musí nazrieť do zlej literatúry. Môžete vedieť, ako sa to má robiť, ale mnohokrát stačí spoznať, ako sa to robiť nemá.

Znamená pre teba niečo opätovné ocenenie, ovplyvní ďalšie tvoje literárne kroky a ambície?

Ambície sú stále tie isté, ale keďže každým rokom rastie konkurencia, musia byť kroky čoraz dlhšie a ráznejšie.

Čím je pre teba zaujímavé prispievať do Literárnej Senice Ladislava Novomeského?

Každá súťaž je pre mňa kapitolkou sama osebe a keďže Literárna Senica bola mojou prvou kapitolou, stále ostáva zahalená istým čarom a znamená pre mňa neoddeliteľnú súčasť každého roka.

Poznáš semináre, autorské čítania a sprievodné akcie tejto celoštátnej súťaže, treba na nej niečo meniť?

Literárna Senica je súťažou, ktorá sama súťaží a to práve o svoju pozíciu medzi kvalitnými literárnymi akciami. Ja osobne ju považujem za jednu z najprepracovanejších a najserióznejších. Myslím si, že nikto, kto má aspoň štipku talentu, sa nemusí báť účasti v tejto súťaži.   Keďže na vyhodnotenie a rozborové semináre sú pozývaní všetci účastníci, pre každého záujemcu sa stala okrem typickej súťaže aj skutočnou možnosťou niečomu sa priučiť.

Prítomnosť ktorej literárnej osobnosti by ťa potešila na Literárnej Senici nabudúce?

Všetci ľudia sú unikátmi, spisovatelia sú obvykle tiež unikátne ľudskí. Preto môžem mať iba nereálne želanie, aby do Literárnej Senice raz zavítal každý slovenský spisovateľ a spisovateľka, pretože každý má mladým autorom čo povedať.

Si na dobrej ceste svojím talentom a jeho rozvíjaním oslovovať iných. Na čom pracuješ?

Pracujem hlavne na tom, aby som nikdy neprestala pracovať. Hlavné je nevybočiť z tempa, lebo inak vám je všetok talent nanič.

Máš osobné krédo alebo zásadu, ktorá ti v živote pomáha?

Mojou pomocou sa stala veta, ktorú som nedávno počula od istého spisovateľa: ,,Žijem preto, aby som mala o čom písať.“

Čo považuješ za dôležité, ak chce človek uspieť v rodine budúcich knižne publikujúcich autorov?

Popracovať by som, nie chcela, ale mala úplne na všetkom. Dôkazom sú mi mnohé dnešné debuty, ktoré vyzerajú skôr, akoby boli včerajšie, a pritom možno stačí, aby autori toľko nezaspávali na vavrínoch.
Lindu oslovil Milan Soukup.

Súťažné práce Literárnej Senice Ladislava Novomeského 2009 začínajú hodnotiť porotcovia

Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009 sa začína hodnotiť
Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009 sa začína hodnotiť
Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009 sa začína hodnotiť
Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009 sa začína hodnotiť
Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009 sa začína hodnotiť
Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009 sa začína hodnotiť
Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009 sa začína hodnotiť
Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009 sa začína hodnotiť
Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009 sa začína hodnotiť
Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009 sa začína hodnotiť
Autor fotografii: © Milan Soukup

Do XXIII. ročníka celoštátnej súťaže „Literárna Senica Ladislava  Novomeského 2009“
(LSLN) organizovanej v spolupráci s  Národným osvetovým centrom prišlo do uzávierky (30. septembra) do Záhorskej knižnice v Senici spolu 580 poetických a prozaických prác od 184 autorov. V stredu 14. októbra  ich odovzdali na posúdenie členom odbornej poroty.

Najsilnejšie bola zastúpená kategória dospelých
Ako nás informovala za organizátorov zo Záhorskej knižnice v Senici knihovníčka Alena Kulíšková,  najviac, takmer polovica súťažiacich s viac ako polovicou všetkých prác je v kategórii dospelých. V I. kategórii detí súťaží 52 autorov so 121 prácami (z toho 41 autorov so 110 poetickými prácami a 11 súťažiacich s 11 prozaickými). V II. kategórii stredoškolákov do súťaže prišlo spolu od 42 autorov 134 literárnych prác (25 autorov so 100 poetickými a 17 autorov s 34 prozaickými dielkami). A v III. kategórii vysokoškolákov a dospelých je zastúpených  až 90 autorov s 325 prácami. Z nich 55 účastníkov poslalo  do súťaže 257 prác z poézie a 35 autorov sa prezentuje 68 prozaickými príspevkami.

Kto talenty posudzuje?
Päticu odborných porotcov  XXIII. ročníka LSLN 2009 tvoria básnici a prozaici Ján Majerník, Pavol Stanislav Pius, Július Balco, Peter Valček a Marián Grupač. Aj v ich „rukách“ sú teraz literárne talenty, ktoré svoje dielka doteraz knižne nepublikovali, no majú ambíciu na sebe ďalej pracovať. Do súťaže sa prihlásili azda všetci s nádejou, že z nich raz budú renomovaní básnici a spisovatelia. Dôležité je, že na ceste za svojím literárnym snom sa neostýchali „ísť s kožou na trh“ a posolstvo vlastných súťažných prác dali posúdiť odborníkom.
Výsledky celoštátne súťaže Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009 vyhlásia 26. novembra 2009 v Záhorskej galérii v Senici.

Milan Soukup (foto: autor)

Novomeského Senica - Súťaž inšpirovaná tvorbou a literárnymi kvalitami básnika a prekladateľa

Literárna Senica 2009
Literárna Senica 2009
Literárna Senica 2009
Literárna Senica 2009
Literárna Senica 2009
Literárna Senica 2009
foto © M. Soukup

Vyhodnotenie celoslovenskej literárnej súťaže Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009 spojené s odovzdaním cien víťazom bude v Záhorskej galérii v Senici 26. novembra 2009.
Mesto Senicu, kde žili Novomeského rodičia, básnik považoval za svoje „v časoch dobrých i zlých,“ teda aj vtedy, keď bol povereníkom pre osvetu a zaslúžil sa napríklad o vznik Slovenskej národnej galérie, Vysokej školy výtvarných umení a ďalších významných inštitúcií, alebo v časoch, keď bol prenasledovaný fašistickým i komunistickým režimom. Bol krivo obvinený, odsúdený na 10 rokov väzenia ako predstaviteľ „buržoázneho nacionalizmu.“ V roku 1955 ho podmienečne prepustili a o osem rokov neskôr (1963) bol občiansky rehabilitovaný. Pracoval v Památníku národního písemnictví v Prahe (1955 – 1962), potom sa vrátil do Bratislavy a bol zamestnaný v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied.
V čase obrodného procesu v roku 1968 bol Ladislav Novomeský pri voľbe hlavy štátu jedným z kandidátov na post československého prezidenta.V auguste 1968 stal sa opäť členom Predsedníctva ÚV KSS a zvolili ho za predsedu Matice slovenskej, od roku 1974 už len za čestného predsedu. L. Novomeský bol v rokoch 1973-1976 i predsedom Spolku slovenských spisovateľov. V roku 1970 sa na protest proti normalizačnej politike vzdal funkcie člena Predsedníctva ÚV KSS a krátko na to vážne ochorel a v roku 1976 zomrel.

Básnikove európske kvality inšpirujú
Básnik Ladislav Novomeský je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej slovenskej poézie a jeho kvality uznáva i literárna Európa a svet.
Súťaž inšpirovaná tvorbou a literárnymi kvalitami básnika a prekladateľa L. Novomeského sa zrodila v Okresnej knižnici v Senici (dnes Záhorská knižnica v Senici), v meste, kde prežil Novomeský časť detstva a mladosti a ktoré až do svojej smrti vnímal ako mesto svojho srdca. Literárna Senica Ladislava Novomeského najskôr bola regionálnou súťažou spojenou s vyhľadávaním a podporou talentov. Jej organizátori spolupracovali pri vyhodnocovaní súťažných prác s poprednými básnikmi a spisovateľmi nielen z regiónu, ale i z celého Slovenska. Od roku 1994, pri oslavách 90-teho výročia narodenia osobnosti, sa stala celoslovenskou súťažou.

Milan Soukup (foto: autor)

Zasadnutie prípravného výboru

socha Ladislava NovomeskéhoBlíži sa uzávierka celoštátnej literárnej súťaže Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009. V Národnom osvetovom centre v Bratislave rokoval prípravný výbor.

Vo štvrtok 17. septembra 2009 v Národnom osvetovom centre v Bratislave za účasti generálneho riaditeľa Národného osvetového centra v Bratislave Jána Tazberíka zasadal prípravný výbor celoslovenskej autorskej literárnej súťaže „Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009“ (LSLN 2009). Vyhodnotenie jej tohtoročného už XXIII. ročníka sa uskutoční 26. novembra 2009 v Záhorskej galérii v Senici. Súťažné práce možno do Záhorskej knižnice v Senici zasielať už iba do 30. septembra 2009.
Organizátori ako súčasť XXIII. ročníka celoslovenskej autorskej súťaže Literárna Senica Ladislava Novomeského 2009 pripravili na 24. novembra 2009 v Bratislave v Inštitúte ASA na Gunduličovej ulici konferenciu „Laco Novomeský – život a dielo“ pri príležitosti 105. výročia narodenia básnika európskeho formátu, publicistu, prekladateľa a politika Ladislava Novomeského.

Mgr. Milan Soukup

Propozície Literárnej Senice 2009 Propozície Literárnej Senice 2009 [77 kB] Bulletin Literárnej Senice 2009 Bulletin Literárnej Senice 2009 [514 kB]