Preskočiť na obsah

Básne Mily Haugovej

Mila HaugováJubilujúcej poetke Mile Haugovej vyšli dve nové básnické zbierky Srna pozerajúca na Polárku (Vydavateľstvo Ars Poetica 2016) a Mila Haugová vo výbere Rudolfa Juroleka (Skalná ruža 2017). Básne, ktoré uverejňujeme ako inšpiráciu na recitovanie, sú z prvej zbierky.
Slovo ananké sa v Haugovej básňach viackrát opakuje. Ananké ako sila sa vyskytuje nielen vo filozofii, ale aj v psychoanalýze. Napríklad pre Platóna (kniha Timaios) je ananké jedným z dvoch princípov kozmológie: prvým je nous, logos, a druhým ananké, nevyhnutnosť. Pre autorku je ananké súčasťou mystickej duality v partnerstve osudovej dvojice bohyne Ananké, bohyne osudovej nevyhnutnosti, a Chrona, boha času. Chronos požiera svoje deti, ale ananké vstupuje do slov, aby mohla ako osudová nevyhnutnosť prehovoriť.
Záhrada v Srne pozerajúcej na Polárku pripomína záhradu so zlatými jablkami Hesperidiek. Podľa niektorých interpretátorov zlaté jablká predstavujú hviezdne nebo, Hesperidky (lat. hésperos) večer, Herakles, strážiaci jablká, Slnko a had Ladón zverokruh. Zlaté jablká hviezd sa vynárajú ako navigačné znamenia, podľa ktorých sa má duša orientovať v priestore. Ten pozná len intuitívne, ale bude sa s ním musieť konfrontovať, keď bude bez tela. V širokom kontexte Haugovej písania každý máme svoj part vo veľkom orchestrióne hviezd, počnúc svetlom

Polárky v oku a končiac slovom premeneným na vedomý čin.

...

Tešme sa z kníh, ktoré prichádzajú, aby nám poskytovali duchovný azyl. Práve v ňom sa odohráva zveľaďovanie predstáv.

ananké: prvá forma bytia nie som ja ale
cítim to tak... je vo mne
bunky: strážcovia noci
jemná génová štruktúra
pradávne sny ešte z kambria
cestu cítim v končekoch prstov
vazal nočnej cesty (Orión) pomaly sú
kruté všetky mesiace ale nový malý
...

Pripravila Dana Podracká

(celý článok si prečítate v Javisku 2/2017)