Preskočiť na obsah

Inšpiratívne záblesky

Inšpiratívne záblesky – Miroslav DachoDlhodobo premýšľam o dramaturgii ako o výbere témy, látky apod. V tomto zmysle ma inšpirujú niektoré inscenácie autorského divadla a v ostatnom čase najmä inscenácie vychádzajúce z tzv. nepravidelnej dramaturgie, napr. inscenácia M. H. L. Slávy Daubnerovej, Hollyroth anebo Robert Roth spívá Jana Hollého mrzkoti a pomerkováňá v SND či Korespondence V + W brnianskeho Národního divadla. Pre budúcnosť ma zaujal dramaturgický plán iného brnianskeho divadla – Hadivadla a to práve tým, že nepôsobí náhodne, ani konvenčne, ale má čitateľnú ambíciu a dokonca, zdá sa, smeruje k akejsi výpovedi, čo sa u nás zatiaľ veľmi nenosí.
Z literárnych inšpirácií na mňa pozitívne pôsobia diela súčasnej svetovej prózy (o klasickej nehovorím, to považujem za samozrejmosť), ktoré sa ukazujú byť ďaleko zaujímavejšie, pútavejšie, vrstevnatejšie, zábavnejšie, konkrétnejšie, skrátka lepšie ako súčasná dráma. Z ostatných diel, ktoré som mal pred sebou, by som spomenul Mapu a územie Michela Houellbecqua. V súvislosti stým, čo som napísal o dramaturgii vyššie, ma inšpiruje edícia vydavateľstva PT Marenčin, v ktorej vychádzajú knihy ako Sedem dní do pohrebu, Noc po fronte, Výlet na Devín Jána Roznera alebo Žo Langerovej Vtedy v Bratislave.
Film dosť zanedbávam. Ak ma niečo neustále vzrušuje, stále neopúšťa a znova fascinuje, je tzv. česká nová vlna.
Z hudby nie sú márne niektoré prenosy opier v súčasnej inscenačnej podobe, ktoré vysiela zväčša 3sat, ZDF.kultur alebo arte.
A na dôvažok ma inšpirujú niektorí ľudia vôkol mňa, ktorých ale nebudem menovať, jednak preto, aby sa nemuseli červenať, a aj preto, aby som to neuriekol.

Miroslav Dacho
dramatik, dramaturg, pedagóg i porotca, prodekan VŠMU v Bratislave

 

Inšpiratívne záblesky – Soňa ParilákováZáblesky inšpirácie nachádzam v dielach, ktoré samotné z ozajstnej inšpirácie vzišli. Nezmestia sa sem všetky. Spája ich túžba po napĺňaní krásy a pravdivosti.
„Vyslovuj slová, akoby si nimi otváral nebesá. Neber slová do úst, ale vchádzaj do slov.“ Martin Buber: Štyri mystériá – Chasidská duchovná cesta. Nábožensko-filozofická esej i báseň. • „Nerozmýšľam, počúvam. Potom hľadám presné stelesnenie vslove. Vzniká ľadový pancier formuly, pod ktorým je len srdce.“ Marina Cvetajevová a jej tvorba v básňach i listoch. • „Nad polem naposled se tmí/ a bolest sněhu s nebem splývá./ Naposled vzlétli havrani. / Jak lidská srdce tlukou křídla.“ Jan Skácel a všetky verše tohto moravského lyrika. • „A darovat, to znamená, jako bys vyklenul most přes propast samoty.“ Antoine de Saint-Exupéry: Citadela, moja alternatívna biblia na nové a nové opätovné čítanie. • „Ženské prsníky sú dve veľké kvapky nehy.“ Dušan Dušek: Vták na jednej nohe, ale i ktorákoľvek iná kniha tohto prozaika duše a básnika intimity. • „Umění je zrovna tak věčné, jako je věčná cesta člověka k absolutnu, neboť umění svými harmoniemi má mu svítit na cestu.“ Životopis Alfonsa Muchu, ktorý napísal jeho syn Jiří. Jeden príklad ako pochopiť, že talent neslúži len vlastnej prestíži a sláve, ale dáva sa do služby čomusi vyššiemu. • „Když jsem v polospánku uléhal, rozhodoval jem se každý večer, že se ráno probudím za rozbřesku, abych neztratil ani minutu z nádherného zítřku.“ Spomienky na detstvo vo voňavom Provensálsku plné sviežej dychtivosti od Marcela Pagnola: Jak voní tymián. • „Svet celý po tieto dni do hlbokej prózy sa zamoril, takže teraz nič nevidno – len interesy a materiálnosť.“ Mysliteľské dielo Ľudovíta Štúra – stále horúco i mrazivo aktuálne. • „Pre mňa nemôže byť smerodajné, ako by konali všetci ľudia, ale čo mám ja robiť v tomto individuálnom prípade.“ Filozofia slobody od Rudolfa Steinera – jedna z mála filozofií, ktorá sa dá uplatňovať v živote. • Jan Reich, nedávno videná výstava jeho cyklu fotografií Bohemia. „Fotografické básne“ českých miest, na ktorých sa zastavil čas, zhotovené starými veľkoformátovými drevenými aparátmi. • „Nebyť rozdelený – to nie je len jadro hereckej tvorivosti, ale aj jadro života, jeho možnej úplnosti.“ Jerzy Grotowski: Divadlo a rituál – môj niekdajší objav prepojenosti hereckého umenia a duchovnej cesty. • Hundertwasser, jeho živá architektúra, myšlienka jedinečného domu pre každého človeka a práva na svoj strom. • Kniha Posledná pevnosť – pätnásť rokov s medveďmi Erika Baláža s fotkami Bruna D´Amici – svedectvo o tom, ako nás nedotknutá príroda môže učiť. •
Neustála inšpirácia – sny a láska.

Soňa Pariláková
recitátorka, poetka a pedagogička Prešovskej univerzity

pripravila JMH