Preskočiť na obsah

Peter Vrťo: Divadelná cesta Divadla Tiché iskry

Divadlo Tiché iskryPred pätnástimi rokmi som ako študent na Pedagogickej a sociálnej akadémii v Lučenci zavítal do neznámeho ústavu niekde na konci mesta, kde žili ľudia s mentálnym postihnutím. Videl som ich, zažil som ich. Nechcem o tom písať. Pomyslel som si, že nechcem pracovať s takými ľuďmi, „ľuďmi inakosti“.
V priebehu plynúceho času – po skončení strednej školy, po ukončení profesie vychovávateľa, po ukončení bakalárskeho štúdia na divadelnej fakulte a ešte neskôr po zániku Sládkovej pantomímy som sa ocitol na križovatke. Nemal som jasnú budúcnosť.
Nechcel som sa vrátiť k pôvodnému povolaniu vychovávateľa, túžil som sa dostať do divadelného prostredia. Práve v tom čase sme so študentmi výchovnej dramatiky pre nepočujúcich realizovali divadelný workshop v Banskej Bystrici, kde som sa stretol s Vierou Dubačovou.
Po uzretí nášho workshopu mi ponúkla prácu, ktorú som s veľkou radosťou prijal. Netušil som, že budem pracovať s tými ľuďmi, s „ľuďmi inakosti“. Počas môjho pôsobenia v Divadle z Pasáže vo funkcii herecko-pohybového pedagóga sa v mojom živote veľa zmenilo – profesijne i ľudsky.
...

Peter Vrťo
Foto archív súboru

(celý článok si prečítate v Javisku 1/2012)