Preskočiť na obsah
Javisko-logo

V záhoráckom nárečí je Shakespeare vraj šťavnatejší

Jozef Moravčík Jakubovec„Vyplaz jazyk – a ja si to prečítam,“ hovorievame ľuďom, ktorí nevedia promptne vyjadriť to, čo chcú. Nenachádzajú jednoducho tie pravé slová v tej pravej chvíli, no a nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie, hovorí ľudová múdrosť. Komunikácia v divadle je jedným zo základných stavebných prvkov, bez ktorého by ten chrám umenia neuniesol svoju stavbu, nech by bola aj zlatom, diamantmi či perníkmi vykladaná. Jazyk, ktorý používame, však nemusí byť iba spisovný. Jozef Moravčík Jakubovec (autor poézie pre deti i dospelých, v slovenčine i záhoráčtine – Hakáčové husle, Hakáčové víno, Alenka v ríši bodliakov, Alenka v ríši oblakov a iné), ktorý začal klasiku i súčasné hry prekladať do záhoráckeho dialektu, sa vyjadruje, ako sa k tomu dostal, a prečo:

Návšteva divadla, to je sviatok. No ak Záhorák navštívi divadlo, ktoré sa hrá v záhoráčtine, tak to je viac ako sviatok. Keď Záhorák na Záhorí hovorí spisovnou slovenčinou, tak mu povedia, že sa panští. Čo má potom povedať na také niečo, keď v jeho posvätnom Národnom divadle nepočuje spisovnú slovenčinu, ale svoje nárečie. Páni herci, tí najlepší v tom naj, naj divadle „vyprávjajú“ po záhorácky. Ženský zákon porušil tabu a záhoráčtina vtrhla na dosky, čo znamenajú svet. Bratislava prijala záhoráčtinu s otvoreným náručím. Ženský zákon v SND zažiaril svojským dvojzmyselným a korenistým humorom. „Ták, nech šeckým okále vylezajú!“, čo je v preklade: „Nech nám všetci závidia!“

ZÁHORÁCI MOJI

Záhoráci moji,
svoju reč si chráňme
rukama
nohama
no najvjec papulú
nemjeu by žáden z nás
uauákat s nevúlú
najkrajší dycky je
jazyk své matere
do hledá milejší
nohy si zedere
možeš ít svjeta kraj
enem na Záhorí
bude ťi dycky naj

„Neňí to enem tak, vrcet papulú“. Nárečie, to nie sú len okrídlené slová, príslovia a porekadlá. Sú to poklady nedotknutej ľudovej kultúry, ktoré nás duchovne spájajú so životmi našich predkov. Nárečie je ako samorast starého záhoráckeho viniča, tuhý slovenský koreň zakorenený v každom z nás. Záhoráci boli vždy zžití s prírodou, nárečie, to je obraz ich radostného i ťažko skúšaného života.

...

Pripravila a foto
Natália Oravcová
(celý článok si prečítate v Javisku 4/2011)