Preskočiť na obsah
Javisko-logo

Nárečie v divadle Zemplína

Divadlo G – TrebišovDivadlo „G“ v Trebišove pôsobí vyše 50 rokov. Počas nich sme pripravili 54 inscenácií, ktoré som režíroval. Okrem toho som pôsobil v ochotníckom súbore Úsmev v Čerhove. V rokoch 1954 – 1959 sme inscenovali 14 celovečerných hier, 11 slovenských a 3 hry zahraničných autorov. Všetky hry sme hrali v spisovnej slovenčine. Členovia porôt nám viackrát chválili vzornú javiskovú reč.

Pre spestrenie nášho repertoáru a na návrh niekoľkých členov súboru sme sa odhodlali pripraviť hru v zemplínskom nárečí. Najvhodnejšia sa nám videla hra J. Gregora-Tajovského Ženský zákon. Patrí k najcennejším skvostom slovenskej dramatiky, má celonárodný charakter. Je to ľudová hra obsahom i jazykom. My sme ju podali v zemplínskom nárečí Žeňski maňiri, aby sa stala ešte bližšia a obľúbenejšia pre našich divákov. A Nezemplínčanom umožní pohľad, ako tento príbeh môže vyzerať v Zemplíne.
Zemplín zaberá veľké územie Slovenska, od Sniny, Stropkova, Humenného, cez Michalovce, Trebišov (dolný Zemplín) a siaha až do Maďarska. Hru sme hrali viackrát v Trebišove a po dedinách, aj v Košiciach (Abov) na Dňoch Zemplína.
Nárečie je súčasťou kultúry a národného jazyka. Niektoré prvky nárečí preberá aj spisovný jazyk. Nárečie zaujalo mnohých spisovateľov, našich i svetových (Carlo Goldoni). V dnešnej dobe sa nárečie používa v súkromnom, familiárnom styku, vo verejnom, spoločenskom styku však spisovný jazyk.
Pavol Vitko v článku Ženský zákon po zemplínsky (Slovo Zemplína, č. 17, 25. 4. 2006, str. 3) píše: „Hra, ktorej skvelú atmosféru dotvára hudobné pozadie, nahrané folklórnym súborom Zemplín Michalovce, je preto skutočne autentická. Celkový originálny výsledok možno však považovať práve za hold nárečiu, ktorým viac či menej ešte hovorí niekoľko desiatok tisíc ľudí, no ktoré postupne predsa len odchádza do histórie. Nadšený dlhotrvajúci potlesk po povstaní celej preplnenej sály v trebišovskom kultúrnom stredisku hovoril za všetko.“

...

Július Galgan
Foto Filip Lašut

(celý článok si prečítate v Javisku 4/2011)