Preskočiť na obsah
Javisko-logo

Jazykové premeny Romea a Júlie

Najslávnejšie monológy z ešte preslávenejšej balkónovej scény hry Williama Shakespeara Romeo a Júlia sme pripravili v rôznych prekladoch pre pobavenie, aj váš osobný prieskum jazykových jemností a osobitostí textu.

 

WILLIAM SHAKESPEARE: ROMEO AND JULIET

ACT II., Scene II. – Capulet´s Garden.

Rom. He jests at scars that never felt a wound.

(Juliet appears above at a window.)

But, soft! What light through yonder window breaks? It is the east, and Juliet is the sun! – Arise, fair sun, and kill the envious moon, Who is already sick and pale with grief, That thou her maid art far more fair than she: Be not her maid, since she is envious; Her vestal livery is but sick and green, And none but fools do wear it; cast it off. – It is my lady; O, it is my love! O, that she knew she were! – She speaks, yet she says nothing: what of that? Her eye discourses, I will answer it. – I am too bold, ´tis not to me she speaks: Two of the fairest stars in all the heaven, Having some business do entreat her eyes To twinkle in their spheres till they return. What if her eyes were there, they in her head? The brightness of her cheek would shame those stars, As daylight doth a lamp; her eyes in heaven Would through the airy region stream so bright That birds would sing, an think it were not night. – See how she leans her cheek upon her hand! O, that Iwere a glove upon that hand, That I might touch that cheek!

Jul. Ah me

(II. 2.) Capulettiho záhrada

ROMEO. Kto rany necítil, sa jazvám smeje.

JÚLIA sa zjaví v obloku nad ním.

No ticho! Čo to svitá nado mnou? To východ je a Júlia je slnko. Ó, vyjdi, slnko, zabi bledú lunu, i tak je dávno chorá závisťou, že ty, jej kňažka, prevýšiš ju krásou. Nuž neslúž ďalej lune závistlivej! To sivé, chorobné jej mníšske rúcho už iba blázni nosia. Vyzleč ho! Ó, je to moja pani, moja láska! Kiež by to vedela! Hovorí, i keď slovka neprerečie. Jej oči hovoria. Tým odpoviem. Ja namyslenec! Nehovoria so mnou. Dve najjasnejšie hviezdy na nebi prosia tie oči, aby tejto noci žiarili na oblohe miesto nich. Čo, keby boli tam, a hviezdy tu? Trblet jej tváre zahanbil by hviezdy jak lampu biely deň. A oči jej by ožiarili nebo tak, že vtáci, zmýlení, spevom vítali by ráno. Hľa, o ruku si líce oprela! Kiež bol by rukavičkou na tej ruke a dotýkal sa toho líčka!

JÚLIA. Bože!


...

Rómeo a Júlia


(William Shakespeare: Rómeo a Júlija. Preložil Jozef Moravčík Jakubovec, rukopis, 2010)

Pripravili jč a nat
Foto Filip Lašut, kresba Natália Oravcová
(celý článok si prečítate v Javisku 4/2011)