Preskočiť na obsah
Javisko-logo

(Divadelný) jazyk ako komunikácia a posvätná sila

Nasledujúci príspevok tvoria úryvky z knihy s názvom Úvod do divadelných histórií (Theatre Histories: An Introduction) od kolektívu autorov. Keďže jej slovenský preklad ešte neexistuje, autor článku si dovolil nepreložiť názov knihy len ako Úvod do dejín divadla, a to z toho dôvodu, že jazyk je flexibilný a významy jeho zložiek závisia od toho, kto ho, kde a prečo používa. Jazyk je vždy živou súčasťou konkrétnej kultúrnej a spoločenskej praxe, významy slov a konceptov závisia od ľudí s konkrétnou históriou, hodnotami, či dokonca biologickými a fyziognomickými predpokladmi k fonetickému zvládnutiu reči.
„Naše slová sú vždy zafarbené spôsobom, akým ich používame – či už na stránkach kníh alebo v reči. Herci často skúmajú interpretačné možnosti (a ich vlastné pocitové odtiene) tým, že experimentujú s rôznymi „čítaniami“ replík, menia ich význam dôrazom na určité slová, frázovaním, skloňovaním, tempom reči alebo tónom... Jazyk je tekutý, nikdy nie ukotvený v pevnej pravde. Ruža nie je nikdy tou istou ružou. Význam, ktorý sa s ňou spája, sa môže líšiť v závislosti od toho, kto ružu posiela a z akých dôvodov... Môže to byť láska, ospravedlnenie alebo vyjadrenie sympatií... Jazyk je konštrukt.“
...

Preložil a napísal Milan Zvada

Použitá literatúra:
Zarrilli, P. B. – Mcconachie, B. – Williams, G. J. – Fisher Sorgenfrei, C.: Theatre Histories: An Introduction.
Routledge, New York and London 2006. V texte sú použité úryvky z kapitol Performance and theatre in oral and written cultures, Oral, ritual and shamanic performance a Director, text, and performance.
(celý článok si prečítate v Javisku 4/2011)