Alena Štefková: Divadelné dedičstvo?
Na budúci rok si divadelníci pripomenú 90. ročník súťaží
slovenských divadelných súborov. Táto významná udalosť zaktivizovala divadelníkov
z divadelných súborov, organizátorov súťaží a niektoré občianske združenia
a inštitúcie, aby zmapovali doterajšie skúsenosti z výskumu ochotníckeho
divadla, jeho uchovávania a prezentácie. Svoj záujem nielen podporiť, ale aj
prispieť k uchovávaniu kultúrneho dedičstva vyjadrili na Valnom zhromaždení
Rady pre neprofesionálne divadlo na Slovensku (Tlmače, 18. 5. 2011). Národné
osvetové centrum v Bratislave, Slovenské národné literárne múzeum Slovenskej národnej
knižnice v Martine prezentovali na výstave O rok deväťdesiat... dokumenty
z dejín Scénickej žatvy a celoslovenských divadelných prehliadok z
archívov NOC, SKD SNLM a divadelných súborov z obdobia 1926 – 2010 v rámci
Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2011 (Martin 1. – 15. 9. 2011). Scenár a
výber exponátov pripravila Alena Štefková a realizovala v spolupráci s pracovníkmi
SNK SNLM – Jozefom Beňovským, Emíliou Bielikovou, Danou Jesenskou a Adrianou
Brázdovou. O svojich skúsenostiach a rôznych úrovniach dokumentácie a
prezentácie divadelnej činnosti informovali na pracovnej porade (Martin, 3. 9.
2011) dlhoroční vedúci súborov a organizátori divadelných festivalov: Ivan
Šenšel – režisér DS Tesla Liptovský Hrádok a prvý predseda Zväzu (neskôr
Združenia) divadelných ochotníkov Slovenska (ZDOS), Štefan Psotný – režisér DS
Javorina a spoluorganizátor Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom Meste
nad Váhom, Ladislav Vagaday – herec z DS J. Chalupku z Brezna a
spoluorganizátor festivalu Divadelná Chalupka. Oleg Dlouhý – vedúci oddelenia
divadelnej dokumentácie, informatiky a digitalizácie predstavil časť z činnosti
Divadelného ústavu v Bratislave (Fondy a dokumentačné zbierky). Mišo A.
Kováč – teatrológ a historik informoval o zbierkovej činnosti, budovaní
zbierok, zhromažďovaní a spracovávaní dokumentov v súkromných „skladoch“ i v
dokumentácii činnosti rôznych inštitúcií.
ZDOS už niekoľko rokov bilo na poplach. Upozorňovalo na zvláštnosť divadelného diela – inscenácie, ktorá je časovo pominuteľná, aby sa nestrácalo svedectvo o divadelných aktivitách. V Martine vydalo v roku 1993 publikáciu od Miša A. Kováča Poznávajme dejiny ochotníckeho divadla, z ktorej niektoré kapitoly vyšli na pokračovanie v Javisku v roku 1995. Vzhľadom na to, že „úlohou Národného osvetového centra je zabezpečovať, budovať, ochraňovať a napomáhať duchovnému rozvoju občanov a živej neprofesionálnej kultúry, ktorá je súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku“ (zdroj: www.culture.gov.sk/sekcie/tradicna-kultura-a-osveta/), je nevyhnutné vracať sa k myšlienke zriadenia Múzea amatérskeho divadla.
Zvlášť treba oceniť publikácie kronikárov súborov a festivalov, ktoré sú cenným príspevkom k histórii ochotníckeho divadla približujúce divadelné dianie v Liptovskom Mikuláši, Čadci a Rakovej, Novom Meste nad Váhom, Brezne, Trebišove, Spišskej Novej Vsi, Hubovej... Nielen preto, že ochotnícke divadlo sa hrá po slovensky od roku 1830 a je jedným zo základných článkov slovenskej kultúry, ale aj pre systematický historický výskum a spracovanie dejín divadla, ku ktorým už nevyhnutne patrí zhromažďovanie informácií z rôznych databáz a dokladov pripravených na digitalizovanie.
Prvým krokom je vydať metodickú pomôcku o dokumentácii a prezentácii amatérskeho divadla na Slovensku M. A. Kováča Dokladáme divadelné dejiny, tým druhým krokom bude sústreďovanie informácií o divadelných zbierkach roztrúsených medzi divadelníkmi a inštitúciami, a tým tretím, najnáročnejším krokom bude vytvoriť a sprístupniť elektronicky spracovanú otvorenú databázu amatérskeho divadla a múzea. Sú to úlohy, na ktorých by sa nemali podieľať len divadelníci, pracovníci z NOC a DÚ, ale – aby v budúcnosti pri výskume divadla mali čo historici divadla a kritici skúmať a porovnávať – aj pracovníci SAV, pamäťových a fondových inštitúcií.
Alena Štefková
Foto Filip Lašut