Preskočiť na obsah
Javisko-logo

Dialekt je návratom ku koreňom

O záhoráckom dialekte v divadle sa zhovárame s režisérom a umeleckým vedúcim ochotníckeho Záhoráckeho divadla v Senici Ivanom A. Fodorom

Ivan A. FodorPrečo a kedy si sa rozhodol robiť divadlo v len a len záhoráckom dialekte?
Nerobím divadlo len po záhorácky, máme aj detské inscenácie v slovenčine. Vždy tam ale nejakého Záhoráka strčím. Bývajú to také jednoduché zemité postavy, niekto by povedal – blbciJ. Všetky naše inscenácie pre dospelých Rómeo a Júlija, Ňedzela na Záhorí, Zmrňený čért, Osudy jedného vinára sú v záhoráčtine. Je to preto, že som hľadal nejaký špecifický štýl, ktorým by sa vznikajúce divadlo malo uberať. Rodný dialekt sa ukázal ako dobrý ťah k divákovi. Všetci boli zvedaví, čože je to za nezmysel – Shakespeare po záhorácky. Je za tým však aj hlbší význam – návrat ku koreňom a k tradíciám. Nazdávam sa, že to je dnes, v čase silných globalizačných a multikulturálnych tlakov na celú spoločnosť, najväčšia avantgarda. Situácia sa obrátila. Keď som pred dvadsiatimi tromi rokmi začínal robiť divadlo, čerpali sme inšpiráciu zo Západu a pokúšali sa o alternatívu a performance. Dnes si myslím, že formálne aj tematicky sa treba vrátiť ku koreňom. Tie korene vnímam ako ľudové, primitívne, naturálne, také, z akých väčšina z nás pochádza. Samozrejme, že sa snažíme robiť divadlo poučené o moderné umelecké výboje, a aj keď sa naše hry tvária ako insitné a ľudové, fi lozofi cky sú pokrokové v tom, že idú proti všeobecnej politicko-spoločenskej doktríne. Čo to znamená? Predovšetkým si treba uvedomiť, že pod dvadsiatich rokoch slobody sa náš postkomunistický svet ocitol znova v totalite. Je to najmä informačná totalita mainstreamových médií a tento globálny atak na naše myslenie sa dá nazvať informačnou vojnou. Takže ak prijmeme myšlienku, že žijeme vo vojne, a nie v mieri, tak ako nás o tom ofi ciálne presviedčajú, musíme sa, ak chceme prežiť, nejako brániť. Takým malým protestom voči spisovnej slovenčine (veď tá je umelou rečou, nie našou materinčinou) je naša záhoráčtina na slovenských javiskách. Založili sme aj recesistickú Záhoráckú sebjestačňí svojpomocňí republiku (ZSSR) a protestujeme aj proti štátnej politike, lebo náš záhorský región rozdelili do troch vyšších územných celkov, a pritom Európska únia hlása takzvanú regionalizáciu.

...

Pripravila a foto Natália Oravcová
(celý rozhovor si prečítate v Javisku 4/2011