Preskočiť na obsah
Javisko-logo

V. Maťašíková – I. Žáková, P. Foltán, M. Šišková, A. Tóthová, M. Harčaríková: Naše skúsenosti (anketa)

(dramaturgia v detských divadelných a recitačných kolektívoch)
Naše skúsenosti

Iveta Žáková, vedúca detského divadelného súboru (DDS) Za plotom a mládežníckeho súboru DNA (Divadlo nespútaných adolescentov), Kultúrne centrum, Školská ul., Bratislava 1
Nie je zložité založiť si súbor. Omnoho zložitejšia je otázka, ktorá nastupuje hneď po prvých stretnutiach. Čo hrať? Pre koho hrať? V mojich začiatkoch, keď sme boli ešte študentky strednej pedagogickej školy a súbor sa volal Lampášik, hrali sme texty, ktoré vydala agentúra LITA. Skoro nič sme na nich nemenili. Hrali sme bábkové divadlo presne tak, ako bolo napísané. S dramaturgiou nám pomohla vtedy Katka Párnická. V novozaloženom súbore Strigy, v ktorom pôsobili len učiteľky materských škôl, sme hrali prvú hru tiež podľa danej predlohy (Ako sa stal Dunčo tatkom). Zmena vo výbere hry a tiež v dramaturgii nastala vtedy, keď som texty divadelných hier začala písať sama. Vždy to vychádzalo z potreby a z momentálnej situácie v politike škôl. Vychádzala som aj zo správania detí a rodičov navzájom, a niektoré texty vznikali na základe mojich skúseností. Rozprávky z batoha vznikli, keď som mala dojem, že deti strácajú fantáziu a nevedia sa hrať. Bábky boli vyrobené len z konárov stromov. Zvieratká zo ZOO vznikli v čase, keď sme dávali dole hraničné oplotenia a padal komunizmus. Princezná na ocot – inšpirácia prišla od detí, ktoré sa dokázali hrať iba s umelými robotmi, barbinami. Hra bola klasické maňuškové divadlo. Mama, kúp mi psíka – vlastná skúsenosť s odhodeným a zatúlaným psíkom.
...

Marica Šišková, vedúca DDS Slúchadlo pri ZUŠ J. Rosinského v Nitre
Všetkým hrám, ktoré sme spolu s deťmi naštudovali, predchádzala búrlivá spoločná diskusia – najmä pri výbere témy a neskôr i pri samotnej realizácii inscenácie. Keď máte v skupine 10 – 15 malých osobností, je nesmierne ťažké ich nadchnúť pre jednu tému, myšlienku, príbeh. Najlepšie vždy vyšli hry a tituly, ktoré deti naozaj spontánne prijali, presnejšie, témy, ktoré samy navrhli. Pred každým novým výberom si spolu sadneme a deti píšu na lístočky o čom by chceli hrať a prečo. Potom si to spolu čítame, rozoberáme, hodnotíme, spájame lístočky a snažíme sa prísť k spoločnej téme. Keď sa nám to podarí, na rad prichádza moje hľadanie vhodného príbehu v literatúre, či v poézii alebo v próze. Druhou možnosťou je pustiť sa cestou autorského divadla – v tom prípade si časť textu tvoria deti samy.
...

Štefan Foltán, vedúci DDS a recitačného kolektívu MoDRé TRaKy, Vráble
Správne si vybrať tému, ktorá osloví diváka, herca a režiséra zároveň, je na začiatku tvorby inscenácie snáď to najpodstatnejšie, to vie aj menej skúsený divadelník. Dostal som už niekoľkokrát otázku, odkiaľ beriem námety pre našu prácu. Ide o hľadačstvo, a nielen o hľadačstvo textu, ktorý osloví, ale aj o hľadanie spojenia medzi samotným textom a vekom, vyzretosťou a nárokmi na členov súboru. Snažím sa prinášať deckám témy, ktoré ich posúvajú dopredu, ktoré obohacujú ich zážitkový svet a nútia ich rozmýšľať – o čom hrajú a prečo? Ak si vyberieme tému, ktorá je všetkým dobre známa, hľadáme cestu, ako sa k nej postaviť novým spôsobom. Som však pripravený aj na to, že ju deti odmietnu a proces pátrania bude pokračovať. Mám vlastnú skúsenosť, že text ktorý ich neosloví, na javisku neprežijú a myšlienka, akokoľvek dobre z textu trčiaca, k divákovi nepríde. Malú dušičku som mal, keď som pred rokom priniesol knihu Aglaje Veteranyi Prečo sa dieťa varí v kaši. Moje úvodné obavy sa však rozplynuli hneď pri prvom stretnutí a myšlienka knihy ich pohltila natoľko, že práca na inscenácii šla úplne ľahučko. Potvrdilo sa mi, že klásť si latku radšej vyššie než ju podliezať, je rozhodne tá správnejšia cesta.
...

Marica Harčaríková, vedúca DDS SoFrKa pri ZUŠ Bernolákova, Košice
S poéziou, umeleckým prednesom a divadlom poézie je spojené moje detstvo i študentské časy. Môj otec sa v mladosti spoznal s básnikom T. H. Florinom, jeho láska k poézii a divadlu sa preniesla aj na mňa. Účinkovala som v Malom divadelnom štúdiu v Košiciach pod vedením Štefana Oľhu. S inscenáciou Tlkot a tiež ako sólová recitátorka som mala možnosť zažiť kubínsku atmosféru. Neskôr som sa hlbšie do tajov divadla poézie dostávala pod taktovkou Daniely Šilanovej-Hivešovej v súbore Versus, a mala som šťastie nakuknúť a ochutnať aj z Horákovej kuchyne, kde sa varil Tip top biotop a Živý nábytok. V tej dobe som sa však nezamýšľala nad samotným procesom tvorby diela. O dramaturgii som toho vedela dosť málo, ale i po štúdiách som sa chcela aktívne podieľať na tvorbe amatérskeho divadla. Prvé nahliadnutie do problematiky aktívneho divadelného tvorcu sa udialo na Divadelnej dielni v Martine (rok si nepamätám). Bol to pre mňa doslova príliv poznatkov. V triede detskej dramatickej tvorby a autorského divadla som stretla mnoho vynikajúcich lektorov (Š. Štembergová, A. Anderle, M. Čobrda, M. Porubjak...), do problematiky dramaturgie ma zasvätil Jaroslav Černý.
...

sr. Stellamaris – Anna Tóthová, vedúca DDS Hviezdička, DDS Čhave kamoro a DS Makarios, Snina
Pri výbere tém novej inscenácie vychádzam z aktuálnosti doby a morálneho posolstva. Mnohé témy a problémy nosím v srdci niekoľko rokov, rozprávame sa o nich s deťmi v súbore a keď cítim, že sme už schopní myšlienku uchopiť, porozumieť jej a pretaviť ju do divadelnej podoby, zaoberáme sa ňou aj aktívne. Témy vyberáme najčastejšie zo života detí a ich rodičov, ale stáva sa aj to, že sa inšpirujeme niektorými rozprávkami. Ak sa mi nejaká rozprávka zapáči, predstavím ju súboru a pýtam sa detí, čo je v nej najkrajšie, čo ich oslovilo, aká je hlavná myšlienka a čo by sme mohli či chceli divákom hranou rozprávkou povedať. Ak sa rozprávka zapáči aj celému divadelnému súboru, na niekoľkých stretnutiach sa o nej iba rozprávame a snažíme sa ju „rozpitvať“. Hľadáme myšlienky hry, vzťahy medzi postavami, gradáciu, jednotlivé príbehy a situácie, humornosť i vážnosť, emotívnosť, konflikty, zápletky..., ale i súvis rozprávkovej myšlienky s dnešným svetom i so životom samotných členov súboru.
...
(Všetky rozhovory si môžete prečítať v Javisku 1/2010)
Pripravila Viera Maťašíková
Foto osobné archívy