Preskočiť na obsah
Javisko-logo

Jaroslava Čajková: Ešte k Hviezdoslavovi

Jaroslava Čajková: Ešte k HviezdoslavoviMinulý rok výročie P. O. Hviezdoslava (160 rokov od narodenia) zavŕšili naši vedci a básnici zborníkom interpretácií vybraných básní z lyrickej tvorby slovenského barda poézie. Pod vedením Jána Zambora, profesora FFUK sa vlani v júni zišli v Bratislave na konferencii a po pol roku z nej vyšiel zborník s rovnakým názvom – Hviezdoslav v interpretáciách, ktorého adresátom, ako píše V. Petrík, „nie je bežný čitateľ“, ale je to „výzva pre školy, pre učiteľov, poslucháčov“ vysokých škôl. Áno zborník je pre tých, ktorí sa vedia do Hviezdoslava aspoň začítať. Pre tých, ktorí majú z toho čítania aj pôžitok, je spomínaný zborník skvelou témou na rozhovory na najvyššej nielen odbornej, ale aj ľudskej úrovni.
Zborník je vynikajúcou ponukou pre všetkých, ktorí sa s týmto básnikom dostanú do hlbšieho kontaktu, najmä pre recitátorov a ich lektorov, pedagógov. Interpretácie známych (De profundis, Žalm žaloby, Hľadám sa, hľadám...) aj menej známych Hviezdoslavových básní majú samozrejme rôzny charakter – obsahovo-formálny, lexikálny, významový, historicko-psychologický, mnohé z nich ich synteticky alebo chronologicky spájajú a sú tak vysokou školou, pritom veľmi zrozumiteľnou, pre každého, kto s Hviezdoslavom pracuje. Sú vlastne hĺbkovou súčasťou dramaturgickej prípravy recitátora – kam a ako by mohol, a vlastne aj mal o básni premýšľať.
Už prvá štúdia L. Šimona troch sonetov zo Sonetov ukazuje, kde a ako hľadať zdroje a súvislosti básne s ďalšou tvorbou, pozoruhodné je skúmanie verša, ktorý núka nielen formálne, ale aj obsahové ponuky na spracovanie, v štúdiách M. Kekeliakovej (Žalm žaloby) a A. Valcerovej (De profundis) sa okrem interpretácií básní možno veľa dozvedieť o podstate náboženskej literatúry, biblických zdrojoch aj Hviezdoslavovom uvažovaní o viere a Bohu. Príspevky J. Zambora a A. Rubaninskej (Ó, prečo som nie víchrom) zasa ukazujú, z akých hľadísk literárna veda nazerá na dielo a realizuje interpretácie, čo je rovnako inšpirujúce aj pre skúmanie interpreta – recitátora. J. Gbúr hľadá v rámci svojej analýzy (Nie, teba, slnko slávne, neovládze) európske umelecké súvislosti, pričom pre recitátorov môže byť zaujímavé jeho vyzdvihnutie sily detailu. Pozoruhodné ponory a porovnávania s inými básnikmi či súvislosťami vniesla do konferencie a aj zborníka mladšia generácia – M. Andričík (Prekladajúc Hamleta), R. Passia (Už na postati úvratiach), J. Gavura (Postrán cesty topole), D. Kršáková (Že zvuky mojej citnej lýry); oproti nim zvolili J. Buzássy a J. Čertík humánno-esejistický pohľad a štýl na Hviezdoslava (Som na vrchole veku ľudského, Čo je človek? Pred tou hádkou).
Čin iniciátora myšlienky a editora zborníka, ako aj jeho vydavateľa je viac ako žiaduci a chvályhodný nielen pre poznávanie Hviezdoslava, ale aj literatúry a osobitne poézie. Smeruje k pilierom našej kultúry, a tie si zaslúžia pravidelnú revitalizáciu. Nielen interpretáciami v tichosti knižníc a pracovní, ale aj na javiskách a verejnosti.

Hviezdoslav v interpretáciách. Zostavil a edične pripravil Ján Zambor. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2009. (Knihu si možno zakúpiť aj na www.litcentrum.sk)

Jaroslava Čajková