Mária Rapošová: Divadlo v Hubovej
„Dobré divadlo na Slovensku sa vonkoncom nemusí robiť iba vo veľkých mestách a významných kultúrnych strediskách,“ napísal v roku 1987 do časopisu Javisko dramaturg Slovenského národného divadla v Bratislave Anton Kret na adresu hubovského ochotníckeho divadla, predovšetkým na jeho režiséra Milana Matisa a na „záľahy“ tamojších „hereckých špičiek“. O kvalitách Hubovčanov aj po dvanástich rokoch od vyjadrenia tohto známeho slovenského divadelného odborníka svedčí, že pri minuloročných oslavách storočnice miestneho ochotníctva im bolo udelené vyše 60 individuálnych a kolektívnych ocenení od regionálnych až po celonárodné. Koľko ich bolo za celých sto rokov, to sa už dnes nedá porátať, hoci ústredná osobnosť miestnej kultúry, Milan Matis, vedie o tamojšom divadelníctve podrobnú evidenciu i retrospektívnu štatistiku. Výber z nej zahrnul do hodnotnej pamätnice, ktorá vyšla k jubilejnému roku 2009. Zostavovateľ ju rozčlenil divadelníckym spôsobom do desiatich obrazov, postupne odkrývajúc historický vývin ochotníckych kolektívov dospelých, detí, ba krátko aj bábkového divadla. Spísal spomienky najaktívnejších režisérov i hercov, vyhľadal v kronikách aj v tlači pamätné vyjadrenia významných osobností slovenskej kultúry o divadelníckych úspechoch Hubovčanov a jednu samostatnú kapitolu venoval aj profesionálnym hercom Slovenského národného divadla v Bratislave Anne Javorkovej a Jozefovi Kronerovi, ktorí majú v Hubovej korene. Kronerova matka Mária sa narodila v Gombáši (čo bol vtedajší názov Hubovej) a otec Ľudovít v gombášskej osade Ľubochňa. Viacerí ich príbuzní úspešne účinkovali medzi hubovskými ochotníkmi. Slávny Jozef Kroner ich občas aj s dcérou Zuzou navštevoval.
Anna Javorková, laureátka mnohých divadelných ocenení, prežila v Hubovej celé detstvo i ranú mladosť. Členkou činohry SND v Bratislave sa stala už počas štúdia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave roku 1974. Medzi ochotníkmi v rodisku nikdy neúčinkovala, ale čosi z miestnej dlhoročnej divadelníckej atmosféry, ktorá prenikla vari do každého domu v dedine, určite koluje aj v jej žilách. Hubovú často navštevuje, niekedy aj s manželom, známym divadelným režisérom Vla-dimírom Strniskom.
Monografi a obsahuje aj bohatú obrazovú prílohu s čiernobielymi i farebnými fotografi ami, súpisy najdôležitejších ocenení, súhrnné štatistické prehľady o účasti Hubovčanov na celoštátnych prehliadkach, festivaloch či na vystúpeniach v zahraničí a krátke informácie o bohatej ostatnej činnosti divadelníkov, ktorí sú už po sto rokov chrbtovou kosťou takmer všetkých kultúrnych podujatí v regióne. Režisér a manažér väčšiny týchto aktivít sa v texte knihy vyjadril, že divadlo v spoločenskom, kultúrnom a duchovnom živote Hubovej zohralo nenahraditeľnú úlohu. V prvých rokoch prebúdzalo hlavne národné povedomie, potom pôsobilo na kultúrne a duchovné povznesenie ľudí a dodnes má dosah na zušľachťovanie medziľudských vzťahov, ako aj na zmysluplné obohacovanie života divákov i tvorcov.
Na záver treba poznamenať, že monografi a napriek predstaveniu histórie amatérskej činnosti, nepatrí k amatérskym knižným Popoluškám, lebo grafi cky ani obsahovo nezaostáva za publikáciami profesionálnych tvorcov. Jej kvalita korešponduje s kvalitou divadelníckej činnosti, o ktorej sa verejne vyslovil aj popredný slovenský spisovateľ Ľubomír Feldek, keď v marci 2009 pri premiére jeho hry Z dreva vyrezané navštívil hubovských jubilantov. Potešený ich výkonmi pred stovkami divákov vyhlásil: „Ľudia, ktorí sa tu stretli, majú silný talent... Zvládli hru na najvyššej úrovni a v tejto chvíli sa zotrel rozdiel medzi ochotníckym a profesionálnym divadlom... Ani to vaše storočné divadlo, ani tých mojich takmer sto rokov tu dnes nepredstavovalo nič iné, než mladosť a chuť do života a do ďalšej tvorby...“
Milan Matis. Pred oponou, za oponou. 1909 – 2009. 100 rokov ochotníckeho divadla v Hubovej. DS ZDOS Hubová a OÚ Hubová, 2009.
Mária Rapošová