Preskočiť na obsah
Javisko-logo

Dária Fehérová: Nová ruská dráma

Dária Fehérová: Nová ruská drámaDivadelný ústav v Bratislave systematicky vydáva zbierky súčasných hier z rôznych kútov Európy. Približuje tak dianie v európskom divadle a zároveň ponúka čo najaktuálnejší výber súčasnej drámy. Zatiaľ poslednou publikáciou edície Nová dráma/New Drama je Ruská dráma.
Dosiaľ v tejto edícii vyšli hry Mariusa von Mayenburga, Ingmara Villqista, Patricka Marbera a Valera Novarinu a zbierky súčasných nemeckých, srbských a maďarských textov. Momentálne sa pripravuje Poľská dráma.
Ruská dráma obsahuje päť hier štyroch autorov a jednej autorky. Ani jeden z nich v tomto čase ešte nemá ani 40 rokov, ale ich mená sú známe v celej Európe aj u nás.
Ako prvá v poradí je Kuchyňa od Maxima Kuročkina. Svojou poetikou sa odlišuje od nasledujúcich 4 hier a možno práve preto je z nich najzaujímavejšia. Prelína sa v nej, v deji aj v jazyku, stredoveká línia so súčasnou, do nich sa primiešava mytologická línia. Ide o variant príbehu o Achillovi, tu je hlavný hrdina zraniteľný na chrbte. Miešanie minulosti s prítomnosťou sa deje na tých najneočakávanejších miestach a je zdrojom komiky. Nejde o prízemný humor, hoci postavy sú z prostredia kuchyne (kuchár, upratovačka), ale o inteligentné, ironické komentáre dnešnej doby. Hra je pre väčšie množstvo hercov, ale jej mnohovrstevnatosť ponúka veľa možností na interpretáciu.
Hra Jurija Klavdijeva Poďme, čaká nás auto je príbehom dvoch dievčat, ktoré sú absolútne stratené vo svete. Jedna z nich sa chce zabiť, druhá zase chce zabíjať ostatných. Vystavené skupinke násilníkov musia zrazu čeliť rozhodnutiam, ktoré zmenia ich život. Táto hra je plná brutality a násilia, zároveň spoločenskej kritiky a fi lozofi e. Je autentickým svedectvom o prázdnote bytia a o hľadaní zmyslu existencie.
Vĺčik Vasilija Sigareva je ďalšou hrou o krutosti a nezáujme, tentoraz v rodine. Vĺčik je darom od mamy a zároveň spúšťačom čudného správania malého dievčaťa, ktoré svoju mamu miluje, no tá ho opúšťa už v detstve, neustále ju trápi, vracia sa a odchádza. Hra zobrazuje rodinu ako nefungujúce monštrum, požierajúce každý prejav lásky a nezištnosti, je to svet plný alkoholu, sexu a vzájomného zneužívania.
Aj Vĺčik, aj Poďme, čaká nás auto si vystačia s menším počtom hercov. Obe hry sú brutálne a drastické, veľmi kruto a otvorene sa vyjadrujú k dnešnej realite. Čitateľ, resp. divák nie je vždy pripravený na takú úprimnosť. V týchto textoch by bolo dobre pátrať po zjemňujúcej, poetickej línii.
Hra Ole Muchinovej, v slovenských profesionálnych divadlách známej autorky, s názvom Letí je sériou krátkych monológov. Je to vymieňanie fráz medzi 4 mužmi a 4 ženami, ktoré nesúvisia, sú to skôr nahlas vyslovené myšlienky. Dialógy sa odohrávajú v kaviarni, pri alkohole a tabletkách. Hra je z prostredia uhladených, upravených a dobre zarábajúcich ľudí.
Ivan Vyrypajev predpisuje pre svoju monodrámu o mužovi Júl, aby ho interpretovala žena. Je to monológ recidivistu, masového vraha, šialenca. Javiskový priestor je autorom rozdelený na štyri sektory, ktoré možno realisticky znázorniť, alebo sa môžu odohrávať len v mysli interpreta. Striedajú sa tu monologické časti, spomienky a rozprávanie s dialógmi neexistujúcich postáv. Nad poéziou prevažuje vulgárny jazyk.
Zbierku Ruská dráma dopĺňa doslov Johna Freedmana o piatich autoroch, ich krátke životopisy a úryvky z rozhovorov, ktoré pomáhajú vytvoriť si ucelený obraz o ich autorských poetikách.

Ruská dráma. Vydal Divadelný ústav Bratislava 2008 v edícii Nová dráma/New Drama.

Dária Fehérová