Preskočiť na obsah
Javisko-logo

jč: Nielen súťažami je prednes živý

Značná časť umeleckej tvorby amatérov vzniká na základe výzvy súťažného hnutia, tu sa prezentuje, prijme hodnotiteľský verdikt, a neraz aj končí svoju existenciu. Aj nejeden recitátor má takéto zážitky, ešte šťastie, že Hviezdoslavov Kubín má niekoľko stupňov súťaže, a tak tí lepší, ba najlepší si naštudovaný text zarecitujú možno aj viac ako dva-tri razy.
Občas však prichádzajú obdobia, keď je o umelecký prednes záujem aj mimo súťaží a občianskych obradov (kde je ešte vítaný, hoci vo vymedzenom obsahu). Súčasný prednes je pritom vo svojej špičke naozaj dobrý a na počudovanie na rozdiel od minulosti aj komunikatívny pre širšie publikum. Dôkazom toho začína byť nielen opätovné napĺňanie sál na celoslovenskej prehliadke v Dolnom Kubíne, záujem divadelníkov oň na Scénickej žatve, ale aj niektorých ustanovizní, osobností a pracovníkov kultúry.
Ivan Kováč, bývalý metodik a dramaturg, si momentálne systematicky a úspešne pripravuje jednorazové kultúrne programy s osobnosťami a na rôzne témy v bratislavskej kaviarni Kafé Scherz Palisády. Už po tretí raz tu pripravil (tento rok aj v spolupráci s M. Šustekom) program víťazov prehliadok z Valašského Meziříčí a z Dolného Kubína s dlhoročnou tradíciou – Návraty z Moravy a Oravy, a tak sa aj širšiemu kultúrnemu, nielen bratislavskému, publiku opäť mohli predstaviť tohtoroční najlepší recitátori oboch prehliadok – M. Viskupičová, E. Palkovičová, A. Lengyelová, J. Kovalčiková, P. Náther, A. Zemaníková, i vzácni hostia z Českej republiky – Vladimír Benderski a Ludmila Müllerová (o výkonoch recitátorov pozri články o Hviezdoslavovom Kubíne a Medzinárodnom festivale poézie). V spojitosti s hudbou a sarkastickými komentármi A. Kubasáka, no najmä glosami o prednese P. Zemaníka to bol vskutku večer, kde umelecké slovo ožilo v rôznych príťažlivých podobách.
Španielske veľvyslanectvo u nás pravidelne organizuje v dvojročných intervaloch program s prezentáciou prekladateľov zo španielskej literatúry (posledné roky v Štúdiu 12). V decembri tak po jedenásty raz predstavili tí, ktorí nám aspoň cez literatúru približujú ďaleký svet nielen Španielska, ale aj Latinskej Ameriky, Mexika a Karibiku, diela preložené a vydané u nás za posledná dva roky. Spomeňme spomedzi nich pre čitateľov Javiska aspoň prekladateľov drámy, ktorí ju pomáhajú nielen priblížiť knižne či časopisecky (Revue svetovej literatúry), ale už aj miestami dostať na javiská – Katarína Zubácka (Sergi Belbel: Mobil, Rafael Spregelburd: Paranoja), Roman Brat (Juan Carlos Rubio: Rollingova terapia alebo Fajčenie je drina, Eloy Arenas: Pochop ty mňa, Jordi Galcerán: Grönholmova metóda alebo štyria v ringu) a Silvia Vertanová (Pau Miró: Úsmev slona). Vítanou súčasťou večera sú  tiež vystúpenia recitátorov, ktorí s týmto okruhom literatúry pracovali; tento rok ho výrazne osviežili tohtoročná víťazka HK Anna Rakovská (Q. Monzó: Ropucha, prel. R. Bojničanová) a Anna Hortová (F. G. Lorca: Romanca o lune, lune, prel. J. Zambor). Večer plný poznávania a informácií v réžii Evy Palkovičovej a Jaroslavy Čajkovej spríjemňovala hudba I. Albinéza v interpretáci M. Rodriguez-Brüllovej. Na recitátorov však môžu čakať a niekde čakajú aj iné typy programov – valentínske večery a programy, ktoré priam volajú po prednesoch ľúbostnej poézie, či inej literatúry s tematikou lásky a jej všemožných premien, ďalej čítania z mladej literárnej tvorby a pod. Po rokoch útlmu začína byť o umelecký prednes záujem, a to je preň dobré znamenie.