Preskočiť na obsah
Javisko-logo

Štefan Orság – Jaroslava Čajková: Štefan Orság – Cena Jozefa Kronera za rok 2009

Štefan OrságSpoločnosť Jozefa Kronera každý rok pripravuje ocenenia osobitých hereckých osobností, spojené aj s umeleckým programom. Aj keď ceny odovzdáva predseda spoločnosti Jozef Leikert, dušou a scenáristkou celého slávnostného programu, ktorý sa vlani 26. októbra po deviaty raz uskutočnil v Dome umenia Národného osvetového centra v Piešťanoch, býva už niekoľko rokov Jana Liptáková. Nezabúda ani na amatérskych hercov, ktorí si preberajú Cenu Jozefa Kronera na záver Scénickej žatvy, a každý rok ich na slávnostný program pozýva. Práve tu, po vyhlásení a odovzdaní cien hercom profesionálneho umenia – Božidare Turzonovovej a Samuelovi Spišákovi začal náš rozhovor s tohtoročným nositeľom Ceny Jozefa Kronera v amatérskom divadle, členom Divadla A v Prievidzi.

Pred chvíľou zaznelo vaše meno na javisku v spojitosti s takými menami ako Božidara Turzonovová, Michal Dočolomanský, Ladislav Chudík. Čo tento moment pre vás znamenal?
Udelenie Ceny Jozefa Kronera je pre mňa ako amatérskeho herca viac ako Oskar. Viac už v tejto oblasti ani nemôžem dosiahnuť, ani byť lepšie ocenený. Navyše s pánom Kronerom som mal tú česť stretnúť sa osobne. Videl naše predstavenie inscenácie Čaj u pána senátora, vychválil ho, mňa osobne dvojnásobne, čo ma mimoriadne potešilo; bolo to v roku 1993. Pred týmto Pánom Hercom mám hlbokú úctu. Úprimne si vážim, že môžem byť v takejto vyberanej spoločnosti, aj keď ako amatér.

Zrejme poznáte hereckú tvorbu Jozefa Kronera. Čo si môžete z nej pre tú svoju vlastnú pomenovať, preniesť, prípadne napodobniť alebo sa inšpirovať?

Aj mne, rovnako ako Jozefovi Kronerovi, je bližší komediálny žáner. Za tých 35 rokov, čo robím divadlo, som si už niekoľko komických postáv zahral, a komédia, živočíšny humor, ktorý spontánne vychádza z človeka, mi je naozaj blízky. Myslím, že som dosť spoznal z jeho tvorby, Jozef Kroner sa preslávil najmä filmom Obchod na korze, ktorý som po prvý raz videl ešte ako študent na priemyslovke a ktorý som vtedy ani poriadne nechápal, najmä problematiku holokaustu. Ale rovnako som ho obdivoval aj v iných filmoch ako Pacho, hybský zbojník, Rysavá jalovica, aj v divadle – v hre a rovnomennej úlohe Profesor Poležajev. Z neho sa dá čerpať prakticky všetko. Mal som ešte aj tú česť, že som hral malinké postavičky v dvoch filmoch s jeho bratom Ludvíkom a on bol verná kópia Jozefova. Pred tými šestnástimi rokmi to bol úžasný zážitok sa s ním stretnúť.

(Celý rozhovor si prečítate v Javisku 1/2010)

Pripravila Jaroslava Čajková
Foto Filip Lašut