Štefan Sabo a Jaroslav Lacko: Stopäťdesiat rokov divadla v Tisovci
Neodmysliteľnou súčasťou tisovskej kultúry je aj pôsobenie divadelných ochotníckych súborov mesta v minulosti i dnes. V tomto roku s radosťou konštatujeme, že divadlo v Tisovci sa hráva už 150 rokov a po knižnici je jeho najstarším kultúrno-vzdelávacím prvkom. Hoci existujú tvrdenia o jeho skorších počiatkoch, ako napríklad slová Dr. Samuela Daxnera, že „pred revolúciou, asi roku 1845“, nemožno ich ničím doložiť. Dôveryhodným je však citát: „Tisovec, d. 29. Apr. Dnes hrali naši ochotníci na všeobecnú žiadosť „Drotára“ po druhý raz. Predstavenie tohto kusu vypadlo nad očakávanie výborne; tak ako aj to prvô predstavenie d. 22. t. m. výbornô bolo...“ (Priateľ školy a literatúry 2, 1860, č. 12, 20). Aj ďalšie dve predstavenia Dobrodružstvo pri obžinkoch a Inkognito pochádzali z pera Palárika.Úvodný entuziazmus vychádzal nepochybne z národnouvedomovacieho procesu. Nasledovali ďalšie hry od Chalupku, Goldoniho, Fredra, Nestroya, či Kotzebueho.
Diváci sa radi zasmejú i dnes, tak ako kedysi. Preto im vyhovovali frašky a veselohry hrávané zväčša na Veľkonočný pondelok. Vlado Clementis však spomína, že tie, ktoré sa hrávali „na Štefana po Kračúne“, mali omnoho slávnostnejší ráz. „Prvé tisovské javisko bolo veľmi primitívne a vratké. Pri predstavení Chalupkovho Kocúrkova (1867) vo veselom zbojníckom výstupe v lesnej scéne druhého dejstva predstaviteľ Rajnohu, neobyčajne mocný chlap Ján Dianiška – Povíjanec stúpil na okraj javiska – tvorili ho iba dosky poukladané na drevených koňoch – noha sa mu prevážila, podrazila kone, na ktorých javisko stálo a celé divadlo aj s hercami na veľkú radosť obecenstva sa zrútilo. Kus potom dohrali na podlahe... Až roku 1870 si zaopatrili, najmä z iniciatívy Gustáva Lojku, nové prenosné stabilnejšie javisko, a najmä dekorácie, ktoré namaľoval – podobne ako pre divadlo v Revúcej – kremnický maliar Dréves. V nových kulisách uviedol Lojko Zákrejsovu činohru Národný hospodár.“ (Národnie noviny 1, 1870, č. 63, 112)
Ochotnícke divadlo v Tisovci za svojich 150 rokov natrvalo zapustilo korene do povedomia a myslí jeho obyvateľov. Stalo sa významným kultúrnym fenoménom nielen mesta, ale aj celého okolia a symbolom vysokého kultúrneho povedomia obyvateľov malého mestečka.
(Celý článok si prečítate v Javisku 1/2010)
Štefan Sabo a Jaroslav Lacko
Foto archív MsÚ v Tisovci
Foto archív MsÚ v Tisovci
Pramene:
kol. autorov: Tisovec a jeho revolučné tradície
Eva Manicová: Ochotnícke divadlo v Tisovci od roku 1945 – 1987
Kronika ochotníckeho divadla v Tisovci od r. 1980
Vladimír Clementis: Nedokončená kronika