Preskočiť na obsah
Javisko-logo

Anton Kret: Dramaturg nie je (iba) demiurg

Anton Kret – karikatúraPhDr. Anton Kret, CSc. (10. 4. 1930) prežil rozsiahlu časť svojho života s divadelníkmi. V profesionálnej sfére vytváral dramaturgiu Slovenského národného divadla (v rokoch 1959 – 63, 1971 – 1992), z ruštiny preložil množs tvo hier, aj teatrologickej literatúry. Veľa času strávil aj s ochotníkmi, najmä ako odborne fundovaný, no pritom zrozumiteľný porotca s primným vzťahom k ich tvorbe. Napísal pre nich hry, aj teoretické štúdie a metodické publikácie (Divadlo zvnútra, Zástoj MJF v javiskovom umení a i.). V rokoch 1992 – 96 bol šéfredaktorom Javiska. Tvorivá práca a kontakt s divadlom nekončia ani v jeho seniorskom veku. Jeho myslenie o dramaturgii je cenné a svieže stále.

Istý teatrológ kedysi žartom porovnal postavenie dramaturga k postaveniu pôrodnej babice: keď sa narodí krásne dieťa, všetci chvália otca, keď príde na svet nedochôdča, bijú za to pôrodnú babicu. Ten humorista vlastne pohrozil inštitúciám, že ak neprestanú žiadať od strojcov idey splodiť dielo nemožnosti, prídu buď o týchto strojcov alebo o nové diela. Predpoveď sa takmer naplnila, nás sme div neprišli o jedno aj druhé. Ale príroda je múdra a zarodila znova. Oficiálne sa tvrdieva, že dramaturgia divadla a ekranových umení je taký pracovný úsek v prislúchajúcich inštitúciách, ktorý sa zapodieva tvorbou repertoáru, výberom hier z hľadiska ich umeleckých hodnôt, literárnou supervíziou nad dielom a jeho prípravou, vo fi lme dokonca aj písaním poviedok a scenárov. Základom divadelnej dramaturgie v dnešnom chápaní sú princípy, ktoré už v 80. rokoch 19. storočia uplatňoval A. N. Ostrovskij v moskovskom Malom divadle alebo V. I. Nemirovič-Dančenko v Moskovskom umeleckom divadle.
Vo všeobecnosti dramaturgia na východoeurópsky spôsob, teda taká dramaturgia, aká sa od druhej polovice uplynulého storočia pestovala aj u nás, organizuje tvorivé styky s dramatikmi, spolu s réžiou upravuje a rediguje hry, ktoré sa majú inscenovať, organizuje rozbory a hodnotenia textov hier a ich inscenácií vo svojom divadle. Podobne formuloval funkciu dramaturga aj Der grosse Brockhaus z r. 1930 alebo sovietska Teatraľnaja enciklopedija (1961), kde sa dočítame, že v procese prípravy nových inscenácií dramaturgia vyhľadáva a predkladá inscenátorom historicko-literárny a ikonografi cký materiál, organizuje besedy, konzultácie odborníkov, rediguje bulletiny, libretá, plagáty, propagačný materiál o divadle. Dramaturg je teda: lektor textov (preto sa vo francúzštine volá lecteur), upravovateľ, redaktor a korektor (Literaturnyj sotrudnik; rus.), (Umgestelter, Dramaturg; nem.) alebo jednoducho „tajomník riaditeľa pre veci intelektuálne“, ako ho pejoratívne pomenovali v polovici päťdesiatych rokov minulého storočia u nás. Zato slovo dramaturg v ruštine a v jej blízkych jazykoch (ukrajinčina, bieloruština, bulharčina) znamená dramatický spisovateľ, dramatik a veľmi často si toto slovo podobne vysvetľujú aj v niektorých iných európskych krajinách. Naši prví profesionálni dramaturgovia v Slovenskom národnom divadle (Ján Sedlák, Jozef Felix, Tido J. Gašpar, Ferdinand Hoffmann) boli približne tým, čo rozumieme pod pomenovaním literárny spolupracovník, pomocník umeleckého šéfa divadla vo veciach výberu a prípravy dramatických textov, čomu zodpovedalo aj ich filologické vzdelanie. V slovenskom filme sa však objavovali aj dramaturgovia s odborným vzdelaním (Štefan Sokol) a aj výkonní spisovatelia (Ivan Bukovčan). Vo všeobecnosti však vieme, že v rôznych obdobiach a v rôznych krajinách zvučali pojmy dramaturg a dramaturgia rôzne.
...
(Celý článok si prečítate v Javisku 1/2010)
Anton Kret
Karikatúra Alexander Richter