Preskočiť na obsah
Javisko-logo

Ľubica Bekéniová: Naša Vansovej Lomnička

„Všetko v živote možno premeniť na hodnotu pre seba i pre iných. Bolesť i sklamanie, i ústrky, i starnutia, i chorobu, i každý životný debakel. Stratené je len to, čo sa nestvárnilo. Všetko šťastie, každá slasť, každé víťazstvo len pôžitkársky skonzumované je životným deficitom.“
Pavol Strauss

Na 42. ročníku celoslovenského festivalu umeleckého prednesu žien sa v Starej Ľubovni 16. – 17. októbra stretlo 26 recitátoriek, z toho 2 recitátorky z mesta Piwniczna v Poľsku. Popri recitátorských stáliciach sa tu ocitli mladučké recitátorky, čo je potešujúce, pretože sú prísľubom kontinuity tohto jedinečného umeleckého podujatia. Samotná prezentácia recitátoriek sa uskutočnila v piatok popoludní a v sobotu dopoludnia. Na ňu nadväzoval hodnotiaci seminár, počas ktorého bol každý výkon podrobený analýze silných a slabých stránok, tam kde sa vyskytli, s odporúčaniami do budúcna.
Porota v zložení Mgr. Ľubica Bekéniová (predsedníčka), Mgr. Darina Vašíčková a Mgr. Štefan Popovič sa po dôkladnom zvažovaní rozhodla udeliť ceny nasledovne:
Cenu poroty (a zároveň aj cenu divákov) získala Anna Pokorná zo Sládkovičova za prednes textu L. Nádaši - Jégého: Na operáciu s truhlou. Anna Pokorná si vyberá temer výlučne humorné texty a tie dokáže cez seba pretaviť jedinečným spôsobom. Humorne, ba až komicky ladený text interpretuje civilne, využívajúc veľmi striedmo jemné nuansy dôrazu, melódie, pauzy, decentne uplatnené telové gesto či nepatrnú zmenu posturiky. Najmä umiestenie vetných prízvukov svedčí o tom, že recitátorka dôverne pozná myšlienky, ktoré nesie text, a jej bohatá recitátorská skúsenosť už dokáže anticipovať miesta najväčších reakcií u publika a pružne na ne reagovať, zachovávajúc absolútne vážnu, sošnú mimiku. Pokorná v komicky najvygradovanejších textových pasážach pôsobí skormútene, priam trúchliaco, a práve tento kontrast je zdrojom komiky. Potvrdzuje tak tvrdenia O. Zicha (Estetika dramatického umění, 1986, s.106), že „směšnější je, mluví-li pitomosti osoba chovající se vážně nežli se smíchem“. Táto recitátorka disponuje ešte jednou recitátorskou kompetenciou, a to schopnosťou naladiť publikum, dostať ho do stavu napätého, sústredeného očakávania akousi mnohovýznamovosťou úvodného mlčania.
Cenu predsedu Prešovského samosprávneho kraja si odniesla jedna z najúspešnejších recitátoriek v histórii Vansovej Lomničky, PhDr. Mária Kotorová z Miňoviec. Tentoraz priniesla ľudovú baladu A tam hore pod javorom. Bol to úžasný zážitok dosahovaný natoľko citlivo využívanými výrazovými prostriedkami, že ich uplatňovanie divák temer nevnímal, keďže boli organicky vrastené do umeleckého celku jej tvorivého výkonu. Jemný pohyb hlavy, zmena fyzického postoja, veľavýznamná reč pohľadov, ale hlavne zvnútornená sila významov robí jej prednes jedinečným a neopakovateľným.
Cena primátora mesta Stará Ľubovňa, Ing. Valenta Jaržembovského, putovala do Bratislavy. Odniesla si ju Ing. Lenora Nátherová aj vďaka vhodnej dramaturgii (Ľ. Podjavorinská: Utopená). Nátherová využila silne zážitkový spôsob rámcovania prednesu. Pripochodovala na javisko so slovami: „Ta dali dievku, ta dali...“. Klopkanie recitátorkiných opätkov o mramor podlahy a zvláštny spôsob rytmizovania textu malo taký účinok na adresátov, že sa im Nátherová priam vbíjala do vedomia a neprestala počas celého priebehu interpretácie, ani v závere, keď rovnakým spôsobom odkráčala, zanechajúc za sebou pocit mrazivej hrôzy z vygradovaného vrcholu balady. Nátherovej vplyv na vnímateľov nie je len vecou brilantnej techniky, hoci aj tým, pretože neopakovateľne narába s tempom, pauzou, dynamikou a ich kontrastnými pozíciami.
...
Tohtoročná Vansovej Lomnička, ako aj Hviezdoslavov Kubín, je dôkazom toho, že amatérsky umelecký prednes má na Slovensku vysoký kvalitatívny štandard. A ak ide o kvantitu, zdá sa, že aj tu je dostatok dôvodov na spokojnosť. Je obdivuhodné, koľko mladých ľudí, ale aj zrelých osobností, má záujem o tento druh ušľachtilej a zušľachťujúcej formy záujmovo-umeleckej činnosti. Priam to udivuje, keď si uvedomíme, koľko možností ľahkej zábavy a lákadiel sa v dnešnom konzumnom živote ponúka. O to väčší obdiv a uznanie patrí recitátorom, ich pedagógom, organizátorom, knihovníkom, osvetovým pracovníkom a všetkým, ktorí participujú na možnosti tvorivej sebaaktualizácie recitátorov. Za to, že tvoria hodnoty pre seba aj pre iných.

(Celý článok si prečítate v Javisku 1/2010)

Ľubica Bekéniová