Juraj Benčík: Skúška orchestra
libreto pôvodnej mimoslovnej divadelnej inscenácie (december 2009)
Osoby: (na začiatku majú všetci herci na celých tvárach karikatúrne masky)
Huslista – zároveň vedúci orchestra
Klaviristka
Violista
Violončelistka
Kontrabasista
Flautistka
Klarinetista
Scéna:
(Celé libreto si prečítate v Javisku 1/2010)
Osoby: (na začiatku majú všetci herci na celých tvárach karikatúrne masky)
Huslista – zároveň vedúci orchestra
Klaviristka
Violista
Violončelistka
Kontrabasista
Flautistka
Klarinetista
Scéna:
Sedem stoličiek usporiadaných do polkruhu. Tonetky! Úplne vľavo, trochu bokom od ostatných, jediná tapacírovaná, potiahnutá karmínovočerveným zamatom stojí stolička Huslistu, zľava v prvom rade na zemi ďalej stoja stoličky Violistu, Klarinetistu, Flautistky a úplne vpravo, oproti huslistovej a tiež trochu bokom od ostatných stojí stolička Klaviristky. Vzadu, v druhom rade na malom pódiu (20 – 30cm) stojí vľavo stolička Violončelistky a vpravo jediná vyššia – barová tonetka – Kontrabasistu.
V divadle hrá zo záznamu klasická hudba, komorný orchester, Mozart. Tma. Hudba zoslabuje.
Svetlo. Všetko nasledujúce sa odohráva v úplnom tichu.
Klaviristka – skúsená, no trochu zakríknutá profesionálka, vchádza do priestoru, v jednej ruke drží imaginárne noty a v druhej hrnček s lyžičkou. Sadne si ku klavíru, hrnček položí vedľa seba na zem. Imaginárne noty dá na imaginárny stojan na imaginárnom klavíri. Otvorí imaginárne veko klavíra a začne si rozcvičovať prsty. Keď udrie prvý raz do klávesov, uvedomí si, že krídlo je zakryté, vstane a otvorí ho. Sadne si, zahrá niečo a spokojne pokýva hlavou. Otvorí noty a začne si precvičovať dnešnú partitúru. Odrazu smrkne. Vytiahne imaginárnu vreckovku a decentne si do nej utrie nos (má masku!). Odpije si imaginárneho čaju z reálneho hrnčeka a pokračuje v cvičení. Odrazu kýchne a hneď na to vyprázdni nos do vreckovky, nie práve decentne. Opäť sa napije a pokračuje v precvičovaní prstokladu.
V divadle hrá zo záznamu klasická hudba, komorný orchester, Mozart. Tma. Hudba zoslabuje.
Svetlo. Všetko nasledujúce sa odohráva v úplnom tichu.
Klaviristka – skúsená, no trochu zakríknutá profesionálka, vchádza do priestoru, v jednej ruke drží imaginárne noty a v druhej hrnček s lyžičkou. Sadne si ku klavíru, hrnček položí vedľa seba na zem. Imaginárne noty dá na imaginárny stojan na imaginárnom klavíri. Otvorí imaginárne veko klavíra a začne si rozcvičovať prsty. Keď udrie prvý raz do klávesov, uvedomí si, že krídlo je zakryté, vstane a otvorí ho. Sadne si, zahrá niečo a spokojne pokýva hlavou. Otvorí noty a začne si precvičovať dnešnú partitúru. Odrazu smrkne. Vytiahne imaginárnu vreckovku a decentne si do nej utrie nos (má masku!). Odpije si imaginárneho čaju z reálneho hrnčeka a pokračuje v cvičení. Odrazu kýchne a hneď na to vyprázdni nos do vreckovky, nie práve decentne. Opäť sa napije a pokračuje v precvičovaní prstokladu.
(Celé libreto si prečítate v Javisku 1/2010)