Preskočiť na obsah

Divadlo, ktoré trvá

Každá bilančná správa obsahuje niekoľko údajov, ktoré sú už interpretáciou skutočnosti. Ak teda hovoríme o súťaži a prehliadke Divadlo a deti Rimavská Sobota 2012 musíme konštatovať, že napriek neúčasti niektorých špičkových súborov a tiež neobsadených miest z krajských prehliadok, do Rimavskej Soboty prišla reprezentatívna vzorka toho, čo sa na poli divadla hraného dospelými pre deti za rok urodilo.
Päť inscenácií a dve scénické miniatúry poukázali na niekoľko okruhov problémov, ale aj na pozitíva divadla, ktorého adresárom je dieťa, detský divák.
Inscenačné podoby divadla mali dve hlavé línie. Jednou bol typ interpretačného divadla, ktorý svoj tvar budoval na hereckej kreácii, výkone interpreta a scénografia skôr odrážala znakové potreby príbehu, teda istého druhu  javiskovej „narácie“, rozprávania. Tento typ divadla nie je anachronickým návratom k už prekonanému typu ilustrácie na javisku. Skôr išlo o divadla hľadajúce aj v tradičných divadelných formách nové impulzy. Takými boli napríklad súbor DS Hviezdoslav pri MKC zo Spišskej Novej Vsi a jeho  Pesničkové nevesty či súbor Divadlo Zelienka zo Zvolena v hre Rozprávka o hlúpej žene. Tradičný príbeh s dôrazom na herecký výkon a scéna skôr náznaková, než ilustratívna, príbeh skôr divadelnou skratkou ako iluzívnou spoveďou. Oba využívali herecký naturel interpretov a premenu jednoduchých znakov, napríklad dverí, na vytvorenie viacerých priestorov. Iste, tento typ divadla predpokladá skúseného interpreta lebo veľakrát je najdôležitejší spôsob sprítomnenia postavy na javisku.
Druhým typom boli inscenácie hľadajúce a pátrajúce nie len v rovine príbehu, ale aj diškurzu, teda v spôsobe ako na javisko pretlmočiť istý typ predlohy. A musíme povedať, že opäť išlo o známe až tradičné rozprávky. Takýto prístup si vyžaduje predstaviť publiku hneď v úvode kód, podľa ktorého s budú jednotlivé situácie na javisku odčítať. Aj v tomto prístupe k výslednému javiskovému tvaru dominovala skratkovitosť, ale na rozdiel od prvého sa viac využívala zmyslová metafora /farby, zvuky/ a metonýmia, najmä synekdocha – časť namiesto celku a k nim môžeme prirátať aj iróniu. Také boli inscenácie súborov DS Fireball pri ZUŠ Ľ. Fullu z Ružomberka a ich inscenácia Tajomstvo Sherlocka Holmesa a najmä víťazná inscenácia súboru „M“ z Púchova a ich Snehulienka. Tento súbor za posledných desať rokov s režisérom  Jozefom Kolejákom predstavil takmer všetky klasické rozprávky slovenskej či svetovej proveniencie v netradičnom šate a dôslednej divadelnej metaforike.
Okrem týchto súborov sa na prehliadke pravidelne zúčastňujú aj súbory s interpretmi s rôznym zdravotným postihom. Táto integrácia do náročných kritérií prehliadky nám potvrdila, že v ničom nezaostávajú za majoritnou skupinou. Divadelný krúžok pri ZPMP zo Spišskej Novej Vsi uviedol inscenáciu s názvom Balada o dobrom priateľovi s veľkým zmyslom pre interpretačnú skratku. Išlo o akési krátke dejiny vývoja až po dnešok, v ktorom sa ľudia takmer ani nepoznajú napriek tomu, že medzi nami stále ktosi pripomína dvetisícročnú historickú udalosť narodenia Spasiteľa. Akoby interpretka hovorila: „ Ak nič nenájdete vy, sme tu ešte my a pomôžeme vám!“ Úprimné gesto spojenia potreby priateľstva, pomoci zaznelo  zo scény dospelých so zdravotným  postihom aj ako veľká výzva.
V scénických miniatúrach porota neudelila prvé miesto. Interpretka Lenka Káčeriková z DS pri ZUŠ F. Špániho v Žiline kultivovane predstavila príbeh ženy odsúdenej na doživotie v miniatúre s názvom  Voda a mydlo. No štruktúra epického rozprávania neumožnila jej prekročiť rámec rozprávania a neostalo jej iné, iba inscenovať akúsi verejnú spoveď v cele väznice.
Dve interpretky DUO z DS Fireball pri ZUŠ Ľ.Fullu v Ružomberku uviedli príbeh s názvom Smola. Témou bol nefungujúci výťah a zranené dievča pričom druhá herečka rôznymi prezlekmi vytvárala rôzne typy postáv, ktorých mravným odkazom bolo: chceme pomôcť, ale nemôžeme. Nakoniec ani pred vlastnými dverami nevedela postava zraneného dievčaťa potvrdiť vlastnú identitu.
Na prehliadke pracuje už roky aj porota zložená z detí rôzneho veku Agora. Tá sa rozhodla svoj hlas prisúdiť inscenácii Tajomstvo Sherlocka Holmesa.
Na Scénickú žatvu do Martina porota odporúčala Divadlo „M“ z Púchova s inscenáciou Snehulienka.
Pozitívom prehliadky bola na všetkých predstaveniach vždy plná sála a tak sa splnila základná komunikačná os divadla: herec a divák stojaci oproti sebe. Mnohé prehliadky by tohtoročnej Divadlo a deti Rimavská Sobota 2012 mohli iba závidieť.
Teda hoc je veľakrát inšpirácia skôr v tradičnej oblasti či tematiky alebo aj citácie starších postupov neznamená to, návrat z zašlým časom. Skôr naopak, potvrdzuje sa, že rozprávky a niektoré témy aktualizujúce prítomnosť odcudzenosti človeka človeku budú vždy námetom pre javiskové spracovanie aj divadla dospelých hrajúcich pre deti.  A toto divadlo stále trvá.

PhDr. Ľubomír Šárik, predseda poroty