DDS MoDRé TRaKy, Vráble: H. Ch. A. – 2075
Sci-fi sa na Zlatej priadke objavuje zriedkavo. Nieto ešte sci-fi s antiutopickými prvkami. Štefan Foltán a Modré traky nám ukázali, ako by asi mohol vyzerať svet detí v roku 2075, ak budú zakázané texty obsahujúce fantazijné prvky.
Do opusteného divadla vtrhne skupina detí, ktorá si číta a v rámci hry aj inscenuje fragmenty rozprávok. Tam ich objavia ich dvaja vrstovníci, ktorí patria k „inej kategórii“ ľudí. A tak, ako sa dakedy dávno silou Gerdinej lásky roztopil kus ľadu v Kajovom srdci, tak rozpúšťa sila fantázie prítomná v rozprávkach ľady aj v roku 2075.
Všetky zložky inscenácie, hlavne východiskový scenár, riešenie mizanscén a scénografické prvky majú zreteľné znaky koncepcie, z ktorej vychádzajú a ktorej sú podriadené. Je evidentné, že toto divadlo bolo robené s názorom a tvorcom, ktorý natoľko ovláda prácu s formálnymi zložkami inscenácie, že si to mohol dovoliť.
No tak obľúbený inscenačný postup, založený na buď voľnom alebo (v tomto prípade organizovanom) radení fragmentov, umožňujúci použiť a využiť zvýšenú mieru komentovania a ironizovania, nie je sám o sebe zárukou úspechu z hľadiska celkovej, nielen čiastkovej, komunikatívnosti diela. Neustále zámerné začínanie nových motívov znemožnilo tvorcom vybudovať potrebné dramatické situácie. Zároveň kládlo vysoké nároky na sústredenosť detí, ako aj na čiastočnú automatizáciu jednotlivých aranžmánov, čo v konečnom dôsledku znamenalo oslabenie východiskovej premisy – že je nebezpečné, ak začne z ľudských životov miznúť fantázia a tvorivosť.
H. Ch. A. – 2075 je mimoriadne sympatickým pokusom o vnesenie „exotických“ tém do detského divadla. No najpodstatnejší pre mňa je zreteľný a silný étos, ktorý je v inscenácii prítomný.
Karol Horváth