Muzikálové divadlo Klasik pri ZUŠ Júliusa Kowalského, Bratislava: Zajo
Slniečka z Bratislavy
Vonku pršalo, ale v divadelnej sále DK v Šali akoby sa rozsvietilo slniečko – tak pôsobili na scéne deti z divadla Klasik pri ZUŠ J. Kowalského Bratislava. Z ich spontánneho vystúpenia sa šírila radosť z hry a hrania, ktorú ešte umocňovali členovia hudobného súboru
3 noty do nôty. Pritom si málokto uvedomil, že práve týmto muzikantom nenadelil veľa dôvodov na radosť. Ale ich postih im nezabránil v tom, aby pod vedením Gabriely Badinovej a Sone Radulovej spolu vytvorili a s veľkým nasadením interpretovali výstižnú scénickú hudbu a krásne pesničky. Verím, že šťastie, ktoré nám svojou hudbou cez divadelnú rampu poslali, sa k nim prostredníctvom našej reflexie vrátilo späť.
Malí herci nám porozprávali príbeh o zmúdrení Zaja, o tom, že byť vzdelaným sa oplatí. Trochu ich v tom brzdila veršovaná predloha, ktorá neposkytovala dosť priestoru sa budovanie vzťahov medzi postavami a jej opisné časti zvádzali k tomu, že sa veci skôr verbálne pomenúvali namiesto toho, aby sa prezentovali v akcii. Vzhľadom na dôležitú funkciu hudby v inscenácii musia však deti – a najmä predstaviteľ Zaja – popracovať na svojom vokálnom prejave, i keď intonácia najmä v kolektívnych výstupoch nie je to podstatné. K pozitívam treba zaradiť aj pestré, veselé kostýmy a až na nepatrné výnimky dobrá súhra hereckej a hudobnej zložky.
Som veľmi rád, že súbor neskĺzol do praktík rôznych detských „muzikálov“, neprilepil si na čelá porty, nedal hudobníkom smerové mikrofóny. Isto, boli tu chyby, ale predstavenie bolo práve preto spontánne, živé, dôveryhodné. Vyzeralo to všetko veľmi prirodzene, akoby bez viditeľného úsilia – ale všetci tušíme, že za touto ľahkosťou je veľa poctivej práce.
Dúfame, že to súboru Klasik a hudobníkom 3noty do nôty dlho vydrží. Veď také slniečka všetci potrebujeme. A nielen, keď prší.
Belo Felix