Divadelné štúdio pri DMS, Spišská Nová Ves: Johankine labute
Zakliatia Labuťodlakov
Predstavenie Divadelného štúdia pri DMS, Spišská Nová Ves - Johankine labute nás spočiatku vtiahlo do svojho sveta veľmi intenzívne. Ako to už v divadle chodí, nie náhodou. Silná nosná téma (narodenie najmladšej Johanky a smrť jej Matky), vhodne zvolené, kontrastné kostýmovanie, premena starších sestier na labute a využitie bábok ako symbolu zakliatia, všetky zložky predstavenia boli spočiatku vo vzájomnej zhode. Škoda, že v predstavení sa postupom času vyplavovali na povrch viaceré nedotiahnuté scény. Bábkam chýbala konkrétnejšia akcia, niečo prekvapujúce. Úvodné čisté pohyby nemali nasledovníkov a ich používanie znovu a znovu neposkytovalo divákom drobné momenty prekvapenia a z neho vyplývajúceho napätia. V pasážach, hraných technikou luminiscenčného divadla sa tento fakt ukazoval až tak výrazne, že samotné zvolenie luminiscencie bolo zbytočné. Niekedy dokonca uberalo, napríklad tvár bábkovej Johanky, či pozornosť, s ktorou pri dlhšom využívaní luminiscencie treba vždy počítať.
Takisto samotný princíp, kedy využiť bábku bol vyriešený iba spolovice. Bábka Johanky nenadviazala na symbolický princíp labutí, nevedel som odčítať, prečo je v danej chvíli na scéne bábka, a v inej živá herečka.
I dve najčarovnejšie scény, zakliatie a odkliatie labutí, boli riešené pomerne nenápadito. Zaklínanie s využitím sprofanovaných reflektorových bleskov zachránila premena protagonistiek na bábky labutí, ale zo samotného zaklínania macochy som bol sklamaný. A takisto odklínanie labutí bolo už využité raz predtým, v scéne, keď si dohadujú útek s Johankou. Ale definitívne odkliatie je niečo iné, ako vlastnosť „labuťodlaka“, byť napoly zviera a napoly človek. Pritom zakliatie a odkliatie labutí je rámcovaním vnútorného príbehu, pri ich čítaní, máme v pôvodnej rozprávke zatajený dych a fantázia pracuje na plné obrátky.
Napriek týmto nedostatkom predstavenie udržalo svoj tvar, veľmi mu pomáhala vhodne zvolená hudba. Radím ju spolu s kostýmovaním účinkujúcich k hlavným kladom inscenácie.
Matej Čertík