DDS Tote tam pri ZUŠ A. Cígera, Kežmarok: O tátošíkovi
Inscenácia vychádza z Dobšinského verzie ľudovej rozprávky, no dramaturgicko-režijný výklad textu viac inklinuje k Rúfusovej verzii, ktorá posúva pôvodný príbeh k metafyzickému rozmeru. Skúsená pedagogička a divadelníčka Emília Šavelová spojila sily s hudobníčkou Táňou Pirníkovou a vytvorili silnú, miestami temnú, inscenáciu založenú na dôslednom rozkrytí textu, jeho transformácii rešpektujúcej vekové zloženie súboru a ojedinelom spojení postupov tvorivej dramatiky s naživo hranou scénickou hudbou.
Scénografia v inscenácii je jednoduchá, účelná a efektná. Práca s detskými interpretmi môže byť miestami oprávnene považovaná za metodickú príručku dramatickej hry. No a orchester Orffík je doslovne závideniahodný.
Zo všetkých strán tu je „zarobené“ na regulárny divadelný tvar, ktorý by už nebol „len“ vydareným, poučeným aj poučným hraním sa na divadlo. Chýba krôčik. Tvorcovia ho, zdá sa, úmyselne neurobili, pretože zodpovedne postavili pedagogický rozmer pred umelecký, lebo vekové zloženie kolektívu detí im ho nedovolili urobiť. Presnejšie – bol to ich pedagogický cit pre mieru toho, čo sa za daných okolností dá a nedá urobiť tak, aby to bolo v prvom rade na prospech detí, až potom divadla.
Takže sme videli v konečnom dôsledku formálne upratanú, invenčnú inscenáciu s výrazne naznačenými ambíciami, ktoré vedome narazili na limity metódy dramatickej hry. Prísľub je to však veľký, pretože v tomto prípade, a pri zachovaní zloženia, schopností a ambícií tvorivého spojenia Šavelová – Pirníková, hrá čas v ich prospech.
Karol Horváth