Hodnotenie Zlatej priadky 2010
Zlatá priadka – znovu a inak
39. ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky detskej dramatickej tvorivosti Zlatá priadka prezentovala osem „veľkých“ inscenácií a osem miniatúr. Tematicky sa tvorcovia držia osvedčených tém, ktoré akosi „pristanú“ deťom: téma hľadania svojho miesta v komunite dospelých, téma ohrozenia sveta, v ktorom žijeme a, pravdaže, veľmi rôznorodé spracovanie rozprávok.
Ak chceme hovoriť o novom, potom musíme vyzdvihnúť výrazný nástup pohybového spracovania, ktoré vyúsťuje takmer do scénického tanca. Nie však v zmysle baletnej štylizácie alebo diskotékového poskakovania, ale v pohybe, ktorý vyviera z daností každého interpreta a slúži myšlienke inscenácie. Ako špičkového predstaviteľa tohto trendu môžeme spomenúť tvorcov z DDS Prvosienka zo Zákamenného. Cenné je najmä to, že tento súbor po veľmi úspešných inscenáciách vychádzajúcich z literárnych diel (Wolker, Golding) opustil vyskúšané postupy a vydal sa v podmienkach detského divadla na neprebádané teritórium. Za nové (i keď relatívne) môžeme označiť využitie detských rytmických hudobných nástrojov a ich symbiózu s klasickými (husle, gitara, klavír) a ich prezentáciu v náročných úpravách ľudových piesní alebo fragmentov z diela Juraja Hatríka, ako ich priniesla Táňa Pirníková a DDS Tote tam z Kežmarku.
Ale vráťme sa k témam: Generačný problém výrazne rezonoval v inscenácii Za stenou DDS Kľúčik z Dunajskej Stredy. Po peripetiách deti zistia, že ich rodičia sú predsa len tí najlepší. Veľkú metaforu s využitím lôpt (evokovalo to tvar Zeme) a spätnej projekcie prinieslo Zákamenné. Metaforu o vzniku života, výchove, ohrození života, o nádeji... Veľmi silné posolstvo. Kežmarský súbor priniesol zaujímavé spracovanie Dobšinského rozprávky O Tátošíkovi v symbióze s Rúfusovým filozofickým chápaním tejto témy. Aj Divadelné štúdio pri DMS v Spišskej Novej Vsi si vybralo rozprávku, využijúc pritom bábky. V tomto, škoda, že stále zaznávanom žánri, dochádza k výraznému posunu od tradičných bábok (finančná náročnosť technológií) k náznakom. Veríme, že Iveta Liptáková ponesie aj ďalej štafetu divadla, ktoré hádam najviac rozvíja fantáziu nielen tvorcov ale aj divákov. Po Dobšinskom siahol aj súbor zo ZUŠ v Očovej, keď spracoval rozprávku Prorok Rak. Trochu sa z nej vytratil humor a škoda, že sa deti nepriklonili k autentickému folklóru, ktorý by určite dokázali interpretovať aj samy. Problém inakosti, šikanovania, vylúčenia z komunity nastolil DDS Bebčina z Novej Dubnice. Snažili sa pritom spojiť hip-hop s Alicou v krajine zázrakov. Výraznú úlohu tu zohrala hudba Jána Kučmína, ktorý okrem bravúrnych klavírnych improvizácií pridal aj funkčné piesne. Umelú rozprávku prezentovalo divadlo Klasik, ktoré do Šale priniesli príbeh o zmúdrení zajaca Zaja. Aj tu hrala významnú úlohu hudba – orchester detí s rôznym postihom dokázal, že radosť a šťastie môžu rozdávať aj tí, ktorým osud tieto zdanlivé samozrejmosti často odopiera. Bratislavské deti boli akýmsi slniečkom v rozpršanej šalianskej prehliadke, slniečkom, ktoré akoby svietilo aj na budúcnosť detského divadla.
Nesmieme však zabudnúť na miniatúry. Všetky boli výraznými umeleckými činmi potvrdzujúcimi po rokoch stagnácie definitívny návrat tohto žánru. Zaujali vtipné scénografické nápady súboru z Nižnej, náročné zamyslenie nad otázkami „menšieho zla“ v podaní Lienok z Novote, mimoriadne hlasové, jazykové i pohybové predpoklady detí zo súboru „L“ z Levoče v Hladnom prasiatku, svojský postoj proti diktátu módy a všelijakých telesných „vylepšení“ v podaní Hastrošov z Košíc. Domino z Považskej Bystrice prinieslo expresívne podanie Hevierovej rozprávky o okuliarnikovi, súbor SME! z Lučenca veľmi presvedčivo hľadal nových kamarátov, prekračujúc bariéry svojho sluchového postihnutia. 100 spôsobov ako využiť drevený vešiak nám predviedol súbor Duo Famózis z Košíc a púchovský Ochotníček uvažoval o tom, či je predátorom naozaj ten, ktorý na to vyzerá...
Budúci rok oslávi táto prehliadka 40 rokov svojej existencie. Myslím, že budeme bilancovať s úctou k všetkým tvorcom, s hrdosťou na tie najlepšie opusy, ktoré nás reprezentovali doma na Scénickej žatve i na prehliadkach vo svete, i s nádejou, že napriek všetkému i všetkým sa aj v budúcnosti nájde dosť nadšených detí i zanietených učiteľov, pre ktorých je kvet tvorivosti – akokoľvek skromný – voňavejší, nádhernejší a opojnejší ako pozlátka pasívnej, komerčnej zábavy.
Za odbornú porotu
Belo Felix