Preskočiť na obsah

Rozhovor s Božidarou Turzonovovou

Božidara Turzonovová
Spomienková oslava k 160. výročiu úmrtia básnika Jána Hollého na Dobrej VodeSpomienková oslava k 160. výročiu úmrtia básnika Jána Hollého v Maduniciach
B
ožská, Obdivuhodná, Žiadaná, Inšpiratívna, Dôsledná, Autorita, Rozumejúca Artoterapii, Temperamentná, Umelecky Rozhľadená, Zaujatá Oddanosťou Náročnému Odboru, Výnimočná, Odovzdávajúca Vedomosti Aktívnym.


Pani Božidara, čo v množstve ocenení za vaše herectvo pre  vás znamená Cena Jozefa Kronera?
Cena Jozefa Kronera má pre mňa mimoriadne zvláštny a mne drahý význam. Jožko Kroner totiž bol jeden z veľmi dôležitých míľnikov na mojej profesionálnej hereckej ceste. Zhodou okolností aj s Terkou, jeho zlatou manželkou, oboch som ich mala veľmi rada, boli na mojom absolventskom predstavení. Bola som ešte školáčka. My sme to hrali ako štvrtáci, to bol ešte rok 1961 alebo 1962... No, jedným slovom, on videl moje absolventské predstavenie. Hrali sme vtedy Tajovského jednoaktovky. Hrala som 60-ročnú matku v jednoaktovke „Hriech.“ A neskôr, zhodou okolností, už ako študentka, som robila  jednu televíziu, kde hrali, myslím, že obaja Kronerovci. A on mi to vtedy povedal, že videl moje absolventské predstavenie. Jeho chvála, to, ako mi povedal, prečo som sa mu tak veľmi páčila, to bola vyložene taká tá autentická chvála, veľmi úprimná a spontánna. Pre mňa to vtedy veľmi veľa znamenalo. Viete, začínajúci herec potrebuje mať nejaké istoty, že to čo robí, na niečo je.

Spomeniete si aj niektorú spomedzi stovák vašich postáv vo filme, divadle i v televízii,  kde ste hrali po boku Jozefa Kronera?
Bolo zhodou krásnych a dobrých okolností pre mňa, že Jozef Kroner bol aj mojím kolegom v prvej inscenácii, ktorú už som robila ako prijatá členka Slovenského národného divadla. Bola  to súčasná slovenská hra  od Igora Rusnáka „Líšky, dobrú noc.“ Jožko tam hral farára. To bola taká akoby parafráza na Svätú Janu. Ja som hrala Janu. On bol úžasný v tom, Jožo, že on, naraz prestal hrať, v tom dialógu. A pozerám naňho, a on, mi zasa povedal: „Bože, ako dobre,...“ niečo také, také slová, že ja som vždy narástla o tri metre, a veľmi veľa to pre mňa znamenalo. Bolo to pre mňa veľmi povzbudzujúce.

Čo ste si na ňom azda najviac vážili?
Jozef Kroner bol veľmi autentický človek. Presne. On bol dieťa. Ktosi povedal, myslím, že to  o Charlie Chaplinovi povedali, aj Jozef mal tento prvok v sebe, že on mal dušu dieťaťa, srdce ženy, a mozog mal veľmi silný. Bol strašne autentický. Aj preto nemal rád neautentické veci, také ako naaranžované. Aj to okolo slávy, čo sa o ňom hovorí, je pravda. Že nemal rád slávu. On to hneď, ako dieťa, prehliadol. Takže, táto cena je pre mňa zvlášť drahá práve tým, že on ešte aj z neba ma, ten Jožko, takto pochválil (smiech.) touto cenou. Čiže, beriem to ako také uzatvorenie toho kruhu. I keď teda je to cena za celoživotnú tvorbu, on zhodou okolností naozaj bol pri tých prvých krokoch.

Ste nielen herečka, ale aj vysokoškolský pedagóg, žiadaná recitátorka, interpretka literatúry (na nedávnom Medzinárodnom festivale Jána Smreka), sú pred vami aj doteraz nesplnené herecké sny, ktoré by ste si rada splnili?
Nie, také herecké sny nemám...Ale, ja by som si strašne rada zahrala niečo s chuťou. Tak, ako sa povie, že by sme si na tom ako „pošmakovali.“ Aby sme si to užili. Ale, na niečo konkrétne nemyslím. Ani som nikdy nemala také naaranžované postavy. Vždy som hrala to, čo mi dali hrať. Vnímam to tak, že, to, čo dostanem, som asi mala dostať. A v týchto veciach som sa ja nikdy neangažovala veľmi silno, že by som niečo silila.

Máte svoje herecké, či ľudské krédo, ktoré vás životom sprevádza alebo vám pomáha?
Mám síce krédo, ale to krédo je moja hlboko intímna záležitosť. Tieto veci, ktoré by som mala dávať navonok a deklarovať, to mi je „proti srsti.“

Na čo z vašich najnovších postáv v divadle či vo filme sa môžeme  tešiť?
Na to, čo teraz robím v seriáli Panelák. A uvidíme, aká bude budúca sezóna. V Paneláku to je taká milá postava, na ktorej sa ja zabávam.

Čo vo vás evokujú pojmy, z ktorých sme zostavili vašu charakteristiku? Božská, obdivuhodná, žiadaná, inšpirujúca, dôsledná autorita, rozumejúca artoterapii, temperamentná, umelecky rozhľadená, zaujatá oddanosťou náročnému odboru, výnimočná, odovzdávajúca vedomosti aktívnym...
Tie adjektíva? Všetky tie prídavné mená, to sú všetko vlastne prívlastky mojich postáv. Patria k postavám, ktoré som  hrala. Či to bola božská Ema Destinová, či Sára Bernhardt,...To všetko boli obrovské umelkyne. Alebo potom aj všetky tie postavy, (a čo som sa ich už  nahrala?!), každá jedna mala toto v sebe. Patrí to skôr tým postavám, ako mne. Ja som to len oživotvorovala.

Ďakujeme za rozhovor, blahoželáme k vášmu oceneniu a želáme vám ešte veľa ďalších úspechov a stálu priazeň divákov.
Milan Soukup (foto: Milan Soukup)